Hovorí sa, že nikdy nie je neskoro. Eduard Grácik z Dolného Kubína je toho skvelým príkladom. K triatlonu pričuchol v roku 2012 na súťaži Oravaman. Mal vtedy 53 rokov. „Zavolali ma do štafety ako cyklistu. Skončili sme na prvom mieste, čo ma motivovalo pokračovať.“
Na Slovensku niet lepšieho Čítajte O dva roky znova jeho štafeta vyhrala a tak začal koketovať s myšlienkou absolvovať celý triatlon sám. V roku 2015 si tento sen splnil a o dva roky ho ešte zdvojnásobil na Moraviaman v Česku. Zvládol triatlon s parametrami Ironmana (3,8 km plávanie, 180 km cestnej cyklistiky a 42,2 kilometra behu). „Skončil som druhý, ale bol som taký unavený, že som zaspal aj na vyhlásenie víťazov.“
V auguste absolvoval tretí Ironman, tentokrát v Piešťanoch preteky Slovakman. Do cieľa prišiel vyčerpaný, ale s pocitom prvého miesta v kategórii od 60 do 64 rokov.
Ako ste sa po takmer 13 hodinách na trati cítili v cieli?
Výnimočne. Keď po obrovskej námahe počujete svoje meno na prvom mieste, cítite zadosťučinenie, že vaše úsilie a odriekanie sa zúročilo. Úspech potlačí všetku únavu, bolesti a prevládnu krásne emócie.
