ZÁKAMENNÉ. Často sú na cestách. Po celom Slovensku vydávajú svedectvá o neprávostiach bývalého režimu a ľuďoch, ktorí neváhali vzoprieť sa zlu. Minulý týždeň si členovia Konfederácie politických väzňov pripomenuli 55. výročie úmrtia biskupa Jána Vojtaššáka.
„Politický väzeň je človek, ktorý má svoje presvedčenie, ale aj odvahu a silu, aby sa ho napriek perzekúciám nevzdal,“ pripomenul Peter Halkoci, väzenský dekan v Ružomberku, ktorý v rodisku biskupa slúžil svätú omšu.
Spomienky ostávajú
„Ako chlapec som počúval v rádiu o takzvaných monsterprocesoch s biskupmi
Konfederácia politických väzňov Slovenska
Občianske združenie politických väzňov a ľudí prenasledovaných komunistickým režimom má v súčasnosti zhruba 1740 členov. Vysokú úmrtnosť zmierňuje ochota rodinných príslušníkov prevziať štafetu a niesť ďalej ich odkaz.
„Mnohí sa ma pýtajú, čo bude, keď zomrie posledný politický väzeň,“ hovorí predseda konfederácie Peter Sandtner. „To neriešim. Robím všetko pre to, aby sme využili ich prítomnosť medzi nami. Kým sú tu, treba ich počúvať a zaznamenať ich spomienky. Musíme im dať možnosť vydať svedectvo.“
Vojtaššákom, Gojdičom a Buzalkom. Nechápal som, ako mohli takého silného človeka zlomiť, bol som presvedčený, že to, čo mu kládli za vinu, nemohol urobiť,“ spomínal v Zákamennom Miloš Bunda z Bošáce. „Bolo to divadlo. Komunisti sa nechceli deliť o človeka, nepotrebovali ľudí, ktorí budú hovoriť o morálke, o láske. Oni presadzovali triedny boj. Bundov otec bol neskôr tiež politickým väzňom a s Vojtaššákom sa mal možnosť vo väzení občas stretnúť. Povzbudzoval všetkých.“
Ako Bunda dodal, mrzí ho, že ľudia veľmi zabúdajú. Spomínajú si len na výhody socializmu. Preto sú svedectvá politických väzňov dôležité.
