VYŠNÝ KUBÍN. Mlyn na Vyšnokubínskom potoku mlel síce obilie aj po znárodnení, no postupným združstevňovaním a modernizáciou jeho význam upadal, až sa jeho koleso, respektíve vodná turbína, navždy zastavila. Do Ottovcov už nikto zbožie nevozil od konca šesťdesiatych rokov.
Vo Vyšnom Kubíne boli tri mlyny. Jeden na hornom konci vlastnil Ľudovít Otto, druhý na dolnom konci jeho brat Štefan Otto. Ľudovít bol otcom súčasného majiteľa Vladimíra. Jeho starý otec kúpil mlyn na hornom konci od slúžneho Balgu. Dnes by sa jeho funkcia volala prednosta okresného úradu.
„Peniaze asi získal prácou v Amerike, kde pravdepodobne bol, zistili sme to zo záznamov na internete,“ hovorí dnes už 79-ročný vnuk Vladimír.
Tretí mlyn stál vedľa kaštieľa Kubínyiovcov na Jasenovskom potoku, po ňom sa už nezachovalo nič.
Plníme plán na 102,1 percenta
Navštívil sme horný mlyn, ktorý zdedil Vladimír. Na prvý pohľad je to stará omietnutá drevenica s machom porasteným eternitom na streche, akých nájdete na ktorejkoľvek dedine niekoľko.
Pri vstupe do dvora upútajú pozornosť dve betónové nádrže. „Prvá slúžila ako rozdeľovací objekt, do ktorého voda pritekala približne dvestometrovým náhonom z jazu Vyšnokubínskeho potoka,“ vysvetľuje Vladimír. Voda poháňala koleso, ak jej bolo veľa, odtekala bokom do potoka.
V roku 1932 koleso vymenili za dvojitú Kaplanovu turbínu, ktorú dali do novopostaveného betónového objektu za rozdeľovačom. Poháňala celý mlyn aj cirkulár starého otca.
Prečítajte si tiež Kade chodí, tvorí. Nemá rád, keď mu ľudia do toho kecajú Čítajte „To viete, mlynári boli majstri viacerých remesiel, stále museli niečo opravovať.“
Turbínu sme nevideli, pretože všetko zarástlo hustým brečtanom. Ale poľahky sme sa dostali do hlavnej miestnosti mlyna. Pohľad nám hneď padol na otrhaný údernícky plagát Plníme plán Február 102,1 %. V jeho hornom rohu je rok 1947, pod ním dva grafy. Vyplýva z nich, že vtedajším úderníkom sa lepšie darilo v januári, keď plán splnili na 104,2 percent.
Na plagáte nechýba parná lokomotíva, žena s klasmi obilia v náručí a ako ináč, dymiace komíny fabriky ako znak socializmu, ktorý sa pomaly blížil aj ku dverám Ottovho mlyna, aby zaklepal, vlastne rázne zabúchal na dvere ťažko nadobudnutého majetku.
Toto v obchodoch nenájdete
Vstúpili sme do prízemia miestnosti, ktorú osvetľovala žmurkajúca neónka. A zrazu ako keby sa tam zastavil čas.
