ZÁZRIVÁ. Poslednú júnovú sobotu sa na vŕšku Jamková nad Zázrivou Bielou zišlo približne sto ľudí. Prilákal ich tam takmer storočný zvon, ktorého hlas po dlhej dobe naplnil dolinu pod Rozsutcom.
Zvonici aj zvonu do ďalšej storočnice požehnal miestny kňaz Dušan Seman.
Dedičstvo našich predkov
Zvonicu postavili na vŕšku Jamková pravdepodobne v roku 1923 obyvatelia doliny Biela. Zvon si dali odliať a zaplatili ho z verejnej zbierky, ktorú na tento účel zorganizovali.
Ako prvá zvonila Terézia Žúborová od Záňov, pokračovala Margita Žúborová – Kováčová.
Po rokoch sa občania rozhodli premiestniť ju dole na Jamu, aby to teta Terézia Žúborová mala bližšie. Zvonila ako tretia v poradí, a zároveň posledná, až do svojej smrti. Občas zaskočili aj jej deti Ľuba, Jozef, Vlado a Milota. Všetci zvonením poskytovali službu pre ostatných. Po jej smrti zvonica chradla a upadala do zabudnutia, pretože nemal kto chodiť pravidelne zvoniť.

„Zvonička je dedičstvo našich predkov a keď sa v tej biede pred sto rokmi dokázali vyzbierať na ňu, tak od nás by bolo neslušné nezachovať ju,“ povedal starosta Matúš Mních. „Vždy na obed zazvonila, ľudia na poli sa vystreli, pomodlili k Pánu Bohu, najedli a pokračovali v práci.“
Nová, ale predsa stará
V roku 2017 sa partia ľudí rozhodla zvonicu obnoviť a vrátiť ju na pôvodné miesto, na vŕšok Jamková, odkiaľ sa lepšie rozlieha zvuk zvona. Zvon demontovali, opravili ložiská, na čom má veľkú zásluhu Ján Chovanec.
„Drevená stavba už bola v zlom stave, hrozilo, že nevydrží pohyb ťažkého, približne sedemdesiatkilogramového zvona,“ povedal starosta. „Preto sme sa rozhodli postaviť úplne novú.“