ZUBEREC, ROHÁČE. „Nie všetko je len pohľad k horám, nie všetko je len slovko dom; duch často letí k diaľnym moriam, a predsa povie – doma som. Roháče naše rodné, môj drahý Rákoň, Milotín, aj keď ma mnohé veci bolia, Zubercu bol som, aj som syn,“ týmito slovami básne Cyrila Harmatu Milotínskeho (1922 – 1970) a aj piesňou Pod Roháčom žijem začína rok čo rok, už tridsať rokov, na začiatku letnej turistickej sezóny Sviatok hôr.
Na Poľane pri Chate Zverovka sa pri otváraní letnej turistickej sezóny stretávajú tí, ktorým hory prinášajú obživu, tí, ktorí tam chodia načerpať energiu, a aj tí, na ktorých sa možno v horách v prípade núdze spoľahnúť.
Jubilejný Sviatok hôr pokračoval v nedeľu popoludní emotívnym Dňom farnosti.
Sviatok hôr
► Prvýkrát sa na Zverovke v Roháčoch slúžila svätá omša s úmyslom Sviatku hôr v roku 1938.
► Komunistický protináboženský režim však každoročné podujatie začiatkom 50. rokov zakázal.
► Po Nežnej revolúcii, v roku 1991, Zuberčania sviatok hôr obnovili.
Hore prišla takmer celá dedina. Zuberčania sa lúčili so svojím kňazom, správcom farnosti Vladimírom Bolibruchom, ktorý po šesťročnom pôsobení pod Roháčmi odchádza na druhú stranu kopcov – do farnosti Palúdzka v Liptovskom Mikuláši. Na Poľane Zverovka zožal dlhotrvajúci potlesk.
„Aj táto chvíľa má svoje miesto v čase,“ povedal mu starosta Vladimír Šiška. „Začína pre nás obdobie, v ktorom máme vložiť do skutkov to, čo sme od vás prijali.“
Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami Čítajte
