ORAVSKÁ LESNÁ. Tono Katrenčík z Oravskej Lesnej má 26 rokov a tým, že vyrastal na dedine, bol stále v pohybe. Hrávali sa so súrodencami v lese či kúpali v potoku a v puberte k tomu pridal niektoré športy. Strednú absolvoval na Slanici, učil sa za kuchára. Fascinoval ho totiž film Titanic a sám túžil na podobnej lodi variť. To ho však prešlo a tak sa vybral na vysokú školu, kde sa venoval marketingu. „Tam sa prvýkrát zrodila myšlienka pomáhať ľuďom predávať viac. Videl som, ako dokážu príbehy rozprávať za značku viac než produkt samotný, “ hovorí. A to sa s ním vlastne ťahá dodnes.
Pripútaný na lôžko
Do práce nastúpil s jasným cieľom. Robiť tie najlepšie príbehy pre značky. Chcel si len zarobiť nejaké peniaze a užívať si život. „Myslel som vtedy len na prácu.“ Zhrbený pri počítači tak denne trávil až štrnásť hodín, pracoval dlho a neefektívne. Po dvoch rokoch si zničil chrbát a nasledovala nutná operácia. Zotavovanie malo trvať pôvodne len dva týždne, no 14-centimetrov dlhá zašitá rana sa mu pre infekciu sčasti rozpadla a všetko predĺžila až na šesť mesiacov. Tono ostal pripútaný na lôžko. „Nastal najväčší zvrat v mojom živote.“
Ťažké obdobie prekonával čítaním kníh. „V jednej z nich stálo, že mám skúsiť rozmýšľať nad tým, čo môžem a nie čo nemôžem. A ak toto všetko bolo spôsobené tým, že som sa prestal hýbať, tak to už nikdy neurobím.“
Pohyb je život
Odvtedy sa začína aktívne hýbať, hoci inak, než je bežné. Urobí stojku, premet, potom začne skákať či kľukovať s potleskom. Rok po operácii sa kvalifikuje na majstrovstvá Slovenska v bojovom športe teakwondo, kde vyhráva zlatú medailu.
Z tréningu natáča aj videá, na ktorých väčšina vecí vyzerá nielen nebezpečne, ale aj nezvládnuteľne. „Rád pomáham ľuďom, keď sa sami spýtajú, ale veľmi nerád dávam ľuďom nevyžiadané rady. Nemám rád, keď niekto niekomu nasilu niečo vnucuje. Viem, že sú cviky náročné a nedokáže ich každý, ale to ani nie je cieľ, aby odcvičili všetky. Skôr chcem poukázať na krásu pohybu a vzbudiť u ľudí k pohybu vášeň.“
Nebezpečenstvo dnešnej doby si Tono Katrenčík veľmi dobre uvedomuje. Terajšia generácia sa má najlepšie po materiálnej aj finančnej stránke za celú históriu ľudstva, no napriek tomu je v Nemecku viac samovrážd než počas II. svetovej vojny. „Od pohybu sa toho veľa odráža. Bez pohybu nemáme zdravie ani energiu. Robí nás šťastným a lepšie nám funguje mozog. Najlepšie nápady mi vždy napadli pri behu. Keď sa nehýbem, netvorím, nie sú výsledky a ja nie som šťastný. Snažím sa teda aspoň cez videá pomôcť k tomu, aby generácia, ktorá vyrástla, si vytvorila lásku k pohybu.“
