„Klimatické podmienky Oravu predurčujú napríklad na pestovanie kanadských čučoriedok,“ hovorí Jozef Habovštiak. „ No súčasné podnikateľské prostredie na Slovensku kladie nekonečné množstvo prekážok každému, v kom čo len skrsne myšlienka na niečo podobné – nedostatočná legislatíva spôsobuje, že ešte stále je na Orave obrovská rozdrobenosť pôdy, ak má niekto aj zdravý podnikateľský zámer, na všetko potrebuje súhlas vlastníka. Chýbajú odborníci na pestovanie alternatívnych plodín a pri obrovských nákladoch na založenie plantáže je rozhodujúca aj obava z ekonomickej nestability trhu v Európskej únii.“ Podľa Jozefa Habovštiaka je kanadská čučoriedka ideálnou plodinou pre podhorské podmienky Oravy, založenie plantáže si však vyžaduje nielen vysoký finančný vklad, ale aj množstvo trpezlivosti. Pomerne náročná je technická úprava pozemkov, výsadba jedného hektára stojí okolo pol milióna korún a na prvú úrodu si hospodár musí počkať 4 roky. Potom však jeden krík kanadskej čučoriedky prinesie približne 4 kg čučoriedok, čo je zhruba 6 t z hektára. Zrelý 6-ročný porast dokáže dať ešte vyššie výnosy. Preklenovacie obdobie zakladania plantáže nie je však tak celkom bez pomoci – finančne ho podporuje EÚ, rovnako ako aj náklady na ošetrovanie mladých porastov. Návratnosť investícií je pomerne rýchla: 6 – 7 rokov.
„Našim poľnohospodárom na takýto krok akoby chýbala odvaha, ale možno aj vstupný kapitál,“ hovorí Jozef Habovštiak. „Prečo, veď investorovi by mohlo stačiť, keby sme sa porovnali napríklad s dravými a pružnými Poliakmi. Keď nastal vo svete dopyt po čučoriedkach, aj Poliaci s nimi iba začínali. No minulý rok mali už 1000 ha čučoriedkových plantáží, kým na Slovensku ich je 5 ha. Do roku 2008 odborníci predpokladajú ďalšie zdvojnásobenie plôch čučoriedkových plantáží, takže Poliaci ich budú mať až do 2000 ha, kým my 10 ha. Sadenice kanadskej čučoriedky pestujú naši kolegovia vo Zvolene. Keď som chcel sadenice pre jedného priateľa z Čiech, dozvedel som sa, že nemám šancu – mali ich síce 100 000 ks, no Poliaci vzali úplne všetko...“
Podľa Jozefa Habovštiaka je všetko lepšie, než nechať málo využívané plochy zarásť samonáletmi buriny, tŕňov, jelší a iných nehodnotných drevín. „Na Orave sa určite vyplatí aj výsadba ovocných stromov – jabloní, sliviek, hrušiek, čerešní, len na to treba využiť osobitne šľachtené vysokokmenné odrody a uchrániť ich pred ohrýzaním zverou,“ tvrdí naslovovzatý odborník, ktorý v minulom desaťročí pracoval aj ako tajomník ministerstva pôdohospodárstva, ale ani dnes nenecháva výskum a samostatné gazdovanie bokom. „Takéto kombinované využitie pasienkov má výhodu – poskytuje tieň pasúcim sa zvieratám a súčasne zamedzuje vysušovaniu pôdy vetrom, dlhšie zadržiava rosu a padajúce lístie pôsobí ako viaczložkové hnojivo. Podobný systém dvojitého využívania pasienkov môžeme vidieť napríklad v podhorských oblastiach Rakúska. Tak prečo by sa to nedalo aj u nás, keď na to máme podmienky?“
Čučoriedky a ovocné stromy však nie sú jedinými alternatívnymi plodinami, pre ktoré má Orava dobré podmienky. Ďalšími sú napr. ríbezle – čierne, červené aj biele, brusnice, energetické dreviny. Pre poľnohospodárov na Orave by mohlo byť zaujímavé vraj aj pestovanie lieskových orechov – Slovensko ich totiž v plnom rozsahu dováža každoročne až za neuveriteľných 100 miliónov korún!
(mp)
