ORAVA. Keď majú nižšie výplaty ľudia, keď prichádzajú o prácu, tak do obecných a mestských pokladníc príde menej peňazí. Gro ich príjmov od štátu totiž tvorí podiel z príjmu fyzických osôb.
O koľko príjmy samospráv poklesnú, analytici prepočítavajú. Najväčšie slovenské mestá môžu prísť o desiatky miliónov, menšie o milióny alebo státisíce. Ani oravské obce nehovoria o drobných.
Rok sa bude teda niesť v znamení opatrného narábania s výdavkami.
Pozreli sme sa do oravských obcí, ako ich ovplyvní koronakríza. Čo z plánov urobia a čo odložia na neskôr v Nižnej, Suchej Hore, Dlhej nad Oravou, Oravskej Lesnej, Zázrivej, Lokci, Novati, Kline, Oravskej Jasenici či Bobrove.
„Ľudia si budú musieť zvyknúť, že trávniky nebudú vyzerať ako anglické, ale koľko zvládneme, pokosíme,“ priblížil starosta Nižnej Jaroslav Rosina.
Neobišlo ich prepúšťanie
Kedy začnú stavať úsek R3 Tvrdošín - Nižná? Nikto nevie Čítajte Na avizované nižšie príjmy od štátu zareagovala napríklad Nižná, jedna z najväčších obcí na Orave, organizačnou zmenou. „Prehodnotili sme situáciu a prepustili 15 ľudí, najmä z Technických služieb a obecného úradu,“ priblížil Rosina. Sú zabezpečení odstupným, dávkou v nezamestnanosti a aj prísľubom možného návratu do zamestnania, keď koronakríza prehrmí. A to napríklad aj do sociálneho podniku, ktorého zriadenie obec pripravuje na sanovanie niektorých komunálnych služieb.
“Verím, že tak ako sme zvládli hospodársku krízu v rokoch 2008 – 2010, zvládneme aj krízu, ktorú teraz prežívame.
„
Ak sa naplní odhad, že vypadne štvrtina podielových daní, v reáli to znamená polovicu bežného rozpočtu.
Ako starosta Nižnej dodal, zatiaľ sa spomalenie ekonomiky nedotýka ich investičných akcií, sú financované z iných zdrojov alebo z našetrených peňazí, ohrozený je najmä bežný chod obce.
Rozbijú pokladničku
Starosta Suchej Hory Miloš Šustek vidí rok optimisticky. V obci však budú musieť rozbiť pomyselné prasiatko, do ktorého poctivo hádzali peniažky desať rokov. „Niektorí nám vyčítali, prečo s rezervným fondom tak žgrlošíme. Teraz sa ukázalo, na čo je dobrý.“ Suchohorci by vraj krízu v súvislosti s fungovaním obce pocítiť nemali.
V Suchej Hore aktuálne stavajú materskú školu s jedálňou, hotová musí byť vo februári 2021. Hoci obec na ňu dostala nenávratný finančný príspevok 211-tisíc eur, rozpočet stavby prekračuje 400-tisíc. Rozdiel, ale aj navyše sa obci podarilo našetriť.
„Z rezervného fondu by sme mohli teda zvládnuť aj výpadok príjmov v dôsledku koronakrízy, ktorý sme predbežne odhadli na 157-tisíc eur.“
K tomu investuje obec ešte aj do tretej etapy výstavby chodníkov okolo ciest.
Šesťstoročnica bez osláv
Dlhá nad Oravou sa snaží šetriť racionalizáciou údržby verejných priestranstiev a na dotáciách z rozpočtu obce.
Takmer sedemdesiat percent dediny je zelenej. Čo z toho vyplýva? Čítajte „Pravdepodobne ani nebudeme organizovať obecné slávnosti pôvodne plánované na koniec júna,“ hovorí starosta Ján Kamas. „Chceli sme ich spraviť rozsiahlejšie ako v minulých rokoch, nakoľko v tomto roku je 600. výročie prvej písomnej zmienky o našej obci. Pre aktuálne opatrenia to nebude možné. Uvažujeme, že aj monografiu, ktorú plánujeme vydať v tomto jubilejnom roku, vydáme v neskoršom období.“
Na tento rok mala obec naplánované investície hlavne z dotačných zdrojov.
„Tie plánujeme robiť v plnom rozsahu. Z vlastných zdrojov sme naplánovali investície do vybavenia interiéru kultúrneho domu, už sme objednali stoly a stoličky, čakáme na dodanie.“
Najväčším projektom podporeným z eurofondov je vybudovanie a dovybavenie odborných učební v miestnej základnej škole. „Väčšinu dodávok a prác chceme urobiť v čase letných prázdnin,“ dodal Kamas.
Škoda je všetkého, čo sa nepostaví
Oravskolesnianska samospráva sa dostala vinou koronavírusu do nezávideniahodnej situácie. Vlastné prostriedky vo výške dvestotisíc eur, ktoré dali do zateplenia materskej školy a tento rok im ich z eurofondov mali preplatiť, zatiaľ nedostali. „Zobrali sme si na to aj úver, počítali sme s nimi v tohtoročnom rozpočte,“ povedal starosta Marek Majdiš. „Žiaľ, zrušili kontroly na mieste, takže nám nemá preplatenie kto schváliť.“
Som z Oravy a o región sa zaujímam Čítajte Preto sa obec nepúšťa do žiadnych investícií, ktoré mali naplánované, snaží sa ich odsunúť čo najďalej. Ide o výstavbu jaslí za pol milióna, informačného centra a 650 metrov chodníkov za skoro štyristotisíc. „To už boli podpísané dotácie. Našťastie projekty sú nastavené tak, že ich môžeme dokončiť na budúci rok, tak to posunieme, ako sa bude dať. Ale podmienky budeme musieť dodržať.“
Začatú rekonštrukciu sály kultúrneho domu už stopnúť nemôžu. „Snažíme sa fungovať na minimum. Brzdíme, kým nebudeme vedieť, koľko peňazí dostaneme.“
Šetrenie pocítili aj organizácie, ktorým obec sľúbila dotácie. „Zatiaľ sme im poslali časť, uvidíme, kedy a či vôbec im dáme aj zbytok.“
Na otázku, či nebude škoda, keď jasle začnú rodičom slúžiť neskôr, skonštatoval, že škoda je všetkého, čo sa nepostaví či nevybuduje.
