ZUBROHLAVA. Chcela sa vrátiť z cudziny naspäť domov, no teraz sa pýta, prečo, keď si ľudia dokážu závidieť ešte aj vírus. Relatívne bezproblémový priebeh karantény totiž narušili klebety a nepravdy. Policajti dostali hlásenie, že rodina nedodržiava karanténu. Oni však mali svedomie mali čisté.

Eva Banasová zo Zubrohlavy ukončila štúdium a momentálne pracuje v Dánsku. Cestuje veľa, rada a pravidelne, a aj preto sa so svojou sestrou vybrali za známymi na ostrov Madeira. Bolo to približne dva mesiace dozadu, v čase, keď pandémia síce zúrila, no opatrenia neboli skoro žiadne.
„Jasné, bolo nám odporúčané, že ak nemusíme ísť, nech nikam nejdeme. Ale ľudia naďalej cestovali, a tak sme šli aj my.“
Náročná cesta domov
Portugalskú Madeiru si dievčatá užili naplno a po siedmich dňoch nastal čas vrátiť sa domov. Neúspešne. Všetky lety rušili a výlet sa im postupne predĺžil o skoro tri týždne. „Nikdy som nič podobné nezažila. Aj som sa bála, no najmä sme sa snažili dostať sa čo najrýchlejšie domov.“
Jediná možná trasa viedla cez Londýn, v ktorom otec sestier dlhodobo pracuje.
„Pôvodne vôbec nemal ísť domov, ale keďže Anglicko je na tom tak, ako je, rozhodli sme sa ísť všetci autom.“

Prechod hranicami prebiehal úplne bežne, len na cestách bolo oveľa menej áut. „Hoci mnohé internetové stránky informovali inak, nikde nebolo zdržanie, nemerali teplotu ani nekontrolovali papiere.“
Tak ako čakali, pri vstupe na Slovensko im nariadili dvojtýždňovú domácu karanténu. „Aj to bolo také šťastie v nešťastí, od polnoci totiž vstúpili do platnosti štátne zariadenia.“
Nevšedná zábava
Úspešne dorazili domov, kde ich už čakala mama aj brat. Najskôr síce plánovali oddeliť poschodia tak, aby výletníci neobmedzovali ostatných členov domácnosti, nakoniec však ostali v karanténe všetci.
„Mamina je učiteľka a pracuje z domu, brat má tiež home office, tak sme si povedali, že budeme aspoň spolu.“
Zásoby mali predom nachystané, no pravidelne im pomáhala aj teta pracujúca v miestnych potravinách. Vždy im nákup položila na lavičku pred dom, aby neprišli do priameho kontaktu.
Keďže aj ostatní z rodiny veľa cestujú, spoločný čas si naozaj užili. Spoločne jedli, hrali karty, pozerali filmy aj pracovali okolo domu. Našli si dokonca jednu nevšednú zábavu. „Vždy keď sme sa spolu stretli, merali sme si teplotu, a to aj tri- či päťkrát denne,“ hovorí Eva s úsmevom.
U Banasovcov sa po celú dobu karantény žiadne príznaky neprejavili, jedine Eva mala mierne zvýšenie teploty, to však bolo podľa lekárky normálne. Spoločne sa tak zhodli, že by možno žiadne testovanie nebolo nutné.
„Veď predsa toľko ľudí príde z Nemecka, prečká potrebnú dobu a funguje ďalej.“ Napriek tomu sa rozhodli byť zodpovední a o testovanie sami požiadali.
Jediná pozitívna
Na 17. deň karantény teda vycestovali do Ružomberka, kde im zdravotníci zobrali vzorky, no zatiaľ iba tým, ktorí mali cestovateľskú anamnézu. Ak by sa u niektorého z nich nákaza potvrdila, otestovaní budú musieť byť všetci v domácnosti.

Večer prišli výsledky – všetci boli negatívni, jedine Eva pozitívna. Pochopiteľne, najprv sa zľakla.
„Potom som si však uvedomila, že žiadne príznaky nemám a asi mať ani nebudem.“ Vopred ju upozorňovala aj lekárka, že vraj ľudia, ktorí nemajú príznaky, ale vírus im zistia, si zvyknú jednotlivé symptómy domýšľať.
V núdzi poznáš suseda
Relatívne bezproblémový priebeh však narušilo hneď ďalšie ráno.