Výzvu prijali, nič iné im neostávalo. Ako to zvládajú? Do školy by sa vrátili školáci hneď. Pozreli sme aj do domácnosti starostu so školopovinnými deťmi.Mnohí učitelia by látku radšej odučili v škole.
NIŽNÁ. Ako prebieha súčasné vyučovanie, záleží od mnohých faktorov. „Nie je to také jednoduché, ako možno vyzerá,“ hovorí Stanislava Opátová, zástupkyňa riaditeľa pre I. stupeň ZŠ s MŠ v Nižnej. „Záleží na tom, koľko detí je v rodine, či má domácnosť k dispozícii počítač, tablet alebo len telefón a pripojenie na internet, kedy techniku musia využívať rodičia a kedy je k dispozícii pre deti, aké úlohy od učiteľov deti dostávajú.“ Úlohy podľa nej treba voliť tak, aby príliš nezaťažovali rodičov a boli pre deti zaujímavé.
Stanislava Opátová učí matematiku a slovenčinu a je triednou v 2. A. Skúšala vraj všeličo. Zisťovala, kto je ako na tom s časom i s možnosťou online komunikácie. Nakoniec má deti rozdelené do troch skupín. S prvou sa cez video spája o desiatej, s druhou o jedenástej, s treťou o pol tretej. „Často ani nejde o “pravé“ učenie, deti sú hlavne rady, že sa vidia. Chýba im sociálny kontakt.“ Už po týždni sa vraj jedna žiačka domáhala ísť do školy. Keď jej mama povedala, že nie, rozplakala sa.
„Je to náročné obdobie. Ale práve v tomto období deti možno nezvládnu toľko učiva, ale získajú veľa životných zručností. Musia sa vedieť aj samé zabaviť, aj si nájsť prácu, aj vyriešiť úlohu, aj pomôcť rodičom.“

Druhá A z nižnianskej školy má na sociálnej sieti svoju skupinu. Celá trieda tou
stránkou žije, deti o sebe vedia, riešia úlohy, posielajú si fotky a riešenia projektov.
Na prípadné otvorenie škôl pre nižšie ročníky a predškolákov sa Stanislava Opátová pozerá skepticky. „Aj keď chápem tlaky na ekonomiku, neviem si predstaviť, ako by také malé deti vydržali celý deň s rúškom na tvári a či ich v takejto situácii vôbec rodičia do školy pustia.“
Práca z domu je pre učiteľa náročnejšia, ale záleží aj od predmetu a ročníka. Je náročnejšie preniesť do online prostredia učenie prvákov – učiť nové písmenká písať a čítať, ako druhácke, tretiacke či štvrtácke učivo, ktorého časť sa dá presunúť do ďalšieho ročníka.
Viacerí rodičia by už vraj radi svoje deti posunuli do školy, aby mohli chodiť do zamestnania. „Áno, sú aj také informácie, ale rodičia aspoň teraz vidia, aké to je učiť. Mnohí si možno až teraz začnú viac vážiť prácu učiteľov, ktorí musia zvládnuť nielen ich dieťa, ale súčasne aj ďalších dvadsať.“ (LV)
Doma ako na psychiatrii
MALATINÁ. Základnú školu navštevuje 92 žiakov, sú medzi nimi aj deti z Leštín, Osádky a Vyšného Kubína.
„Fungujeme hlavne cez informačný systém Edupage,“ hovorí riaditeľ Peter Harmat. „Teraz sa zapájame do Teams. Zatiaľ jedna učiteľka, od zajtra ďalšia, na budúci týždeň ďalšia. Robia tam videokonferencie a semináre. Naučili sme sa viac využívať techniku a deti tiež.“
Pri vyučovaní na diaľku musia pomáhať aj rodičia. Inak to nie je ani u Kubáňovcov. Otec je starosta, manželka na materskej s ročnou dcérou. Doma majú ešte prváčku a šiestačku.
Podľa Zdenka Kubáňa je staršia viac-menej samostatná, prváčke sa treba venovať.
„Naviac ku nám chodí švagriná, stredoškoláčka, ktorej pri učení pomáha jej sestra, teda moja manželka. A aby to nebolo také jednoduché, manželka ešte študuje vysokú školu. Práve sa pripravuje na skúšku.“
Deti aj manželka i učenie musia naplánovať aj kvôli prístupu na internet. Využívajú aj otcovu pracovňu. „Zmenila sa na študovňu. Keď sa tam dostanem, stále nachádzam perá, ceruzky, poznámky, zošity.“
Popoludní nastáva u Kubáňovcov druhá etapa vzdelávania. Obe dcéry študujú na základnej umeleckej škole hru na husle, staršia ešte spev.
„Keď poviem tak odľahčene, čistá psychiatria. Priznám sa, snažím sa byť doma čo najmenej, všetko toto je hlavne úlohou manželky, za čo jej patrí veľké poďakovanie. Keď už vidím, že je to vážne, tak sa povenujem staršej dcére alebo naopak najmladšej ročnej. Je to naozaj náročné obdobie pre rodičov.“