Pre koronavírus a s ním spojenú ekonomickú krízu musia obce a mestá počítať s výpadkami v rozpočtoch, keďže ich hlavným zdrojom sú dane z príjmov fyzických osôb.
O aktuálnej mimoriadnej situácii, ako aj o činnosti hornooravských samospráv hovoríme s Jánom Banovčanom, predsedom Združenia miest a obcí Horná Orava a starostom Zábiedova.
Ktoré výdavky budú samosprávy škrtať ako prvé?
Každá samospráva sa v týchto dňoch pozerá do svojho rozpočtu a hľadá v ňom možnosti úspor. Je logické, že ako prvé sa prehodnocujú investičné aktivity obcí. Štát si to tiež uvedomuje a preto prijal rozsiahlu legislatívu s označením lex korona, ktorá v súvislosti s pandémiou COVID-19 a očakávaným dopadom na výber dane z príjmov fyzických osôb povoľuje samosprávam použitie rezervného fondu aj kapitálových príjmov na bežné výdavky.
Doposiaľ sa dali použiť len na kapitálové výdavky. Tiež povoľuje úpravu rozpočtu, ktorou sa zvýši schodok hospodárenia aj po 31. auguste, čo doteraz nebolo možné.
Je prakticky nemožné výraznejšie ušetriť na energiách či na odpade, tam náklady obciam naopak rastú.
No na mzdách by bolo šetriť neférové, lebo činnosť obcí pokračuje, a to naviac pri sťažených podmienkach spôsobených hygienickými opatreniami. Všetky činnosti sa musia na úradoch urobiť rovnako, ako keby tu pandémia nebola. Šetrenie na mzdách zamestnancov v čase ich zvýšeného zaťaženia by bolo možno populistickým ťahom smerom k verejnosti, ale veľmi nezodpovedným krokom voči našim zamestnancom.
Už pozná Združenie miest a obcí Slovenska nejaký odhad sumy, o koľko by mali samosprávy prísť z podielových daní?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poskytla samosprávam prvotné odhady, ktoré pri trojmesačnom trvaní opatrení počítajú s poklesom príjmov obcí z podielových daní oproti štátnemu rozpočtu na tento rok o takmer 30 percent. Len pre moju obec by tento výpadok činil takmer 100-tisíc eur, čo je pätina obecného rozpočtu na rok 2020. Aj to je dôvodom intenzívnych rokovaní ZMOS-u s ministerstvom financií o eliminovaní strát v príjmoch obcí a miest.
Ak sú zatvorené základné školy, je možné presunúť peniaze ušetrené v tejto oblasti, napríklad na energiách, stravovaní, na iný účel?
Základné školy sú prenesenými kompetenciami našich obcí a miest. Keby sa tam aj ušetrili nejaké prostriedky, nemôžeme ich použiť na iný účel, ale nevyčerpané zdroje musíme vrátiť do štátneho rozpočtu.
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte Inak to je v školských zariadeniach, kde patria materské školy, základné umelecké školy, školské jedálne a školské kluby detí. Toto sú naše originálne kompetencie, ktoré financujeme z vlastných príjmov, ale aj tu je to s úsporou problematické. Zamestnanci týchto zariadení sú v zmysle novely zákonníka práce doma na 80-percentnom príjme, teda niečo sa šetrí na mzdách a odvodoch, nekupujú sa potraviny do školských jedální, šetrí sa na energii a podobne.
Na druhej strane sa však logicky neberú od rodičov mesačné poplatky, nie sú príjmy od cudzích stravníkov, a tak skutočná úspora je znegovaná výpadkom týchto vlastných príjmov našich rozpočtových organizácií.
