RUŽOMBEROK. Renáta Darmošová pracuje v zdravotníctve viac ako 30 rokov. Za ten čas prešla rôznymi funkciami, dnes je námestníčkou riaditeľa pre ošetrovateľstvo v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku.
V tejto dobe si dobrovoľne berie služby na infekčnom oddelení, kde sa stará o pacientov s COVID-19.
Je bežné, aby námestníčka pracovala na nočných na víkendových zmenách?
Bežné to nie je. Mám na starosti riadenie ošetrovateľskej starostlivosti, starám sa o 80 percent zamestnancov nemocnice, čo je okolo sedemsto ľudí. Mám čo robiť, aby som to v súlade so zákonmi, usmerneniami a normatívmi dokázala.
Ale rada prijímam výzvy a covidoví pacienti sú jedna z nich. Teraz už viem zhodnotiť prácu s klientmi, ktorých sme predtým nemali. Je plus, že som to prežila, aby som mohla riadiť a organizovať prácu. Viem, čo pri svojej práci zažívajú sestry. Neriadim ich od stola, ale z vlastnej skúsenosti.
Ako reagovali zamestnanci na túto prácu?
Na začiatku sme mali problém, aby niekto išiel ku pacientom s COVID-19. Mali sme dlhé hodiny rozhovorov, stretnutí, vysvetľovania personálu. Odmietali ísť, báli sa, že sa nakazia, že nakazia rodiny. Keď som išla ja, povedali si, že to skúsia.
PhDr. Renáta Darmošová
Je námestníčkou riaditeľa pre ošetrovateľstvo v ÚVN SNP Ružomberok.Vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Ružomberku.
Prvý aj druhý stupeň ošetrovateľstva vyštudovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Titul PhDr. získala na Univerzite sv. Alžbety v Bratislave.
Mali ste strach?
Určite. Bolo to niečo nové, neznáme. Rodina sa pýtala, či sa majú vysťahovať, keď
idem robiť na infekčné. Toto je určite náročnejšia práca ako pri bežných pacientoch. Z pohľadu ošetrovateľskej starostlivosti sa nemení nič, ale hygienicko-epidemiologický režim je oveľa prísnejší. Musíme ho dodržiavať na sto percent, aby sme nenakazili seba, prostredie, rodinu. Ale v práci mám už teraz oveľa menšie obavy z nakazenia ako pri pohybe na ulici či v obchode.
Ako je to možné?
Viac som chránená na oddelení ako von. Na oddelení mám overal, gumené čižmy, rukavice, okuliare, štít, respirátor, dezinfekciu. Vonku mám len rúško a neviem, koho stretám.
Je náročné pracovať s ochrannými prostriedkami?

Je to ťažie ako bez nich, ale už som si zvykla. Prvý deň som sa vrátila z práce a doma sa ma spýtali, prečo mám na tvári jazvu. Nebola to jazva, ale odtlačok respirátora. Pracujeme v 12-hodinových zmenách. Keď je menej pacientov, zvládame to. Pri odchode na prestávku sa vyzlečieme, prejdeme do čistej zóny. Potom naopak. Potreby si naplánujeme naraz. Na áre je to náročnejšie, striedajú sa po štyroch hodinách. Obávame sa, ako to zvládneme pri horúčavách.
Je táto práca primerane ohodnotená?
Platy pracovníkov v zdravotníctve neodzrkadľujú náročnosť tohto povolania. Na infektologickej klinike pri práci s pozitívnymi pacientmi na COVID-19 sme zaradení do tretej rizikovej skupiny.
Odlišujú sa covidoví pacienti od bežných?

Vysvetlím to na konkrétnom prípade. Jedna z pacientok, päťdesiatnička, sa nakazila s manželom v Tyrolských Alpách. Ležala tu štyri týždne. Nemala iné zdravotné problémy. Navonok vypadala, že je s ochorením stotožnená, ale čím dlhšie bola v nemocnici, tým bola na tom horšie psychicky. Mala väčšie obavy, stav sa jej zhoršoval. Keď bola prvý raz bez teploty, tak výskala, ale o niekoľko dní sa stav zhoršil.
Takíto pacienti si vyžadujú viac vzájomného porozumenia, starostlivosti, aby premohli strach, dostali od nás nádej, pozitívnu energiu. Pri tejto pani sa vystriedalo viac pacientov a to sa podpísalo na jej psychike. Bolo to úžasné, keď išla zdravá domov.
Popri práci s nakazenými pacientmi musíte zvládať ešte prácu námestníčky.
Stále musíme riešiť nové a nové veci. Zo začiatku bolo málo ochranných pomôcok, teraz je to, našťastie, už v poriadku. Veci sa neustále menia, momentálne prebieha už siedma aktualizácia. Veľakrát sme tu boli do noci a pripravovali veci.
Personál sa musí neustále vzdelávať. Aj keď je núdzový stav, musíme dodržiavať odbornú spôsobilosť ľudí. Máme 80 sestier špecialistiek na intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť.
Zaškoľujeme ich, aby sme ich mohli využiť na obsluhu umelej pľúcnej ventilácie. Pomáha nám 40 vojenských zdravotníkov a pomocných pracovníkov. Veľká vďaka patrí všetkým.
Ocitáme sa v prvej línii. Na to treba veľa síl, odhodlania a vytrvalosti.