Žeby tie naše deti boli až také hlúpe?

Naše, dnes už dospelé, deti, plné optimizmu, hlavne preto, že úspešne zvládli „monitoring“, pristupovali ku skúškam zodpovedne, s vierou a istotou, že výsledky maturity im budú nápomocné pri ich konečnom vyhodnotení po ústnych skúškach. No div sa svete, pán predseda tieto výsledky, rovnako ako aj výsledky dosahované počas štyroch rokov, vôbec nebral do úvahy. A výsledok? Približne 30 percent neúspešných maturantov (najmä dievčatá). Vážená redakcia, za svoj život sme nezažili takúto vysokú neúspešnosť pri maturitných skúškach. Tu sa natíska otázka: Žeby tie naše deti boli až také hlúpe (ako sa vraj vyjadril pán predseda)? Alebo spomínaný predseda dostal „tajný príkaz“ od ministra Fronca, aby sa im pomstil za drzosť dovoliť si štrajkovať a „nepodporiť“ jeho ilúzie o maturitách? Tieto jazykové skúšky sú „výsledkom“ nielen prípravy študentov, ich pedagógov, ale robia tiež zlé meno škole. Preto už dnes ľutujeme budúcich študentov a ich rodičov. Odporúčame im, aby si poriadne zvážili, kde dajú študovať svoje deti.

O stanovisko k listu čitateľov, ktorí sa z obavy o ďalší osud svojich detí, čakajúcich na maturitu v septembri, nepodpísali, sme vo štvrtok, vzápätí po jeho doručení, požiadali riaditeľa SOU SD Jednota Rudolfa Černotu. Na Hotelovej akadémii, Obchodnej akadémii a SOU SD Jednota maturovalo tohto roku 160 žiakov. Úspešnosť maturitných skúšok bola podľa slov riaditeľa 93,7-percentná. V septembri si teda maturitu na Slanickej osade zopakuje 10 maturantov. „Najväčšie problémy mali žiaci z anglického a nemeckého jazyka. Mrzí nás článok, aj keď anonymného rodiča, ale chápem ho, veď sklamanie z neúspešnosti maturitných skúšok je trpké a určite bolí. Pre vlastné uspokojenie hľadá prostriedky ako znížiť bolesť. Ani mne ako riaditeľovi to nie je jedno. Sám som bol z výsledkov zaskočený, preto som skúmal ich príčiny v triedach, kde došlo k vypuklým rozdielom. Sú podľa mňa najmä v tom, že ministerstvo školstva novú maturitu „šilo horúcou ihlou“. Žiaci sa v triedach, kde bola najnižšia úspešnosť maturitných skúšok v cudzom jazyku, počas troch rokov pripravovali maturovať z iných predmetov, napr. z matematiky a o povinnosti maturovať z cudzieho jazyka sa oni i učitelia dozvedeli až vo 4. ročníku. Pritom v niektorých odboroch, napr. odbore kuchár by sa nemuselo maturovať z cudzieho jazyka. Vyhláška o maturitách bola šitá na gymnázia, odborné školy tým utrpeli.

Témy maturitných skúšok sú orientované všeobecne, chýba odborná terminológia. Pod výsledky sa podpísalo aj to, že škola mala vysokú fluktuáciu učiteľov cudzích jazykov. Nie je tiež správne, že pri stanovovaní hodnotenia nebolo možné prihliadať na študijné výsledky žiakov, a tak žiak mal iba 15 – 20 minút na to, aby prezentoval svoje vedomosti a schopnosti. Ak mal práve v tom čase „okno“, mal smolu. Nie nezanedbateľný bol tiež stres žiakov z toho, že medzi členmi maturitnej komisie nevideli svojho vyučujúceho. O tom, že dlho trvajúce maturity žiakom tiež nepridali na pohode, svedčí aj fakt, že najslabšie výsledky dosiahli maturujúci žiaci poslední v poradí. Okrem týchto objektívnych príčin mala na výsledky vplyv určite i nedostatočná a podcenená príprava na maturitnú skúšku. Časť žiakov sa pripravovala v duchu „maturita – formalita“. Pod neúspech žiakov sa v mnohých prípadoch podpísal i minimálny záujem rodičov o svoje deti. Veď niektorých rodičov škola za celé štyri roky nevidela. Nechceme sa zbavovať zodpovednosti, ale 94%-ná úspešnosť nie je zlý výsledok. Naši žiaci i absolventi šíria dobré meno školy. Aj v tomto čase sú na stáži vo Švajčiarsku, Nemecku, na Cypre, v Taliansku a dokazujú tam nielen odbornú, ale i jazykovú zdatnosť. Za prípravou našich absolventov aj z cudzích jazykov si plne stojíme. Práve v triede, kde z anglického jazyka neprospelo 5 žiakov, ďalších 5 z tej istej triedy, pri tej istej učiteľke a tej istej komisii zmaturovalo na výbornú. Verím, že ďalšie maturity budú pripravené kvalitnejšie, čo sa odzrkadlí v jej výsledkoch“, uzavrel svoje stanovisko k listu nášho čitateľa Rudolf Černota.

(lá)