Šport v Oravskej Jasenici patril a patrí predovšetkým futbalu. Jeho história sa začala písať v tridsiatych rokoch. Vtedy skupina mládencov kopala do tzv. čuda. Bola to lopta poviazaná z obyčajných handier. Ako hraciu plochu používali pasienok lúky alebo záhrady. Počet hráčov nebol presne určený. Jednoducho hrali toľkí, koľkí prišli.
Bobrovu pomáhali spočiatku aj z Ameriky Čítajte Prvý slávnostnejší zápas v dresoch s futbalovou loptou a na upravenej hracej ploche sa hral s družstvom Lokce. Domáci oddiel vyhral 7:0, čo dodalo veľa chuti vtedajším prvým priekopníkom jasenického športu.
Organizovaný futbal začal až po druhej svetovej vojne v roku 1947. Zaslúžili sa o to inžinieri, zememerači Anton Sedlák a Ján Kučera, ktorí pracovali na komasácii a miestni mládenci. Začalo sa to zháňaním základného futbalového výstroja – dresov, kopačiek, koženého futbalu atď. Neobišlo sa to však bez finančnej pomoci. V tom im vo veľkej miere pomohol vtedajší krčmár Ján Vráb. Jeho syn Rudolf bol zanietený futbalista.
Prvý predseda Karol Žofaj
Začiatky boli ťažké. Na hranie sa využívala lúka v Sihoti (kde je súčasný futbalový areál), kde postavili prvé drevené futbalové bránky. Jasenické dievčence však mládencom v ich futbalovej kariére nežičili a pred prvým zápasom im drevené bránky odpílili.
Futbal sa v dedine tešil čoraz väčšej obľube a hrával sa organizovanejšie, ale stále nie celkom súťažne. Už vtedy existoval výbor s funkciami – vyjednávač, organizátor, predseda. Dediny si samotné dohovárali termíny zápasov a odvety. Prvým oficiálnym predsedom TJ Sokol Oravská Jasenica bol Karol Žofaj, ktorý má veľké zásluhy na postavení stálejšieho ihriska v Sihoti, ktoré slúžilo aj na usporiadanie súťažných zápasov bývalého okresu Námestovo. V rokoch 1955 až 1960 učil v Oravskej Jasenici učiteľ Janoško a veľmi pomohol k výchove mladých futbalistov. Futbalisti sa prihlásili do prvej oficiálnej súťaže III. triedy. V roku 1958 postúpili do II. triedy, v ktorej nepretržite hrali až do roku 1975.
