ORAVA. Keď sa 37-ročný Oravčan v Tirolsku nakazil koronavírusom, v karanténe tam strávil 18 dní. Po príchode na Slovensko skončil v zariadení Policajnej akadémie v Rači, kde zistili, že stále má Covid-19.
Ako to v Tirolsku vyzeralo?
Pracoval som ako pomocný kuchár v súkromnom hoteli v lyžiarskom stredisku Sankt Anton am Alrberg. Prvý prípad koronavírusu zaznamenali v susednom stredisku už 5. februára, no domáci podnikatelia sú chamtiví. Išlo o veľké peniaze a sezóna pokračovala päť týždňov. Nakazených pribúdalo, zlom nastal v piatok 13. marca.
Vtedy vyhlásili karanténu, hostia odišli. Domov som mal ísť aj ja, no kamarátovi, chyžnému, zistili koronu a išli sme do karantény. Ostali sme v nej až do 31. marca.
Ako ste ju prežívali?
Boli sme zatvorení v izbách po jednom. Nemal som kontakt s nikým. Jedlo nám varila majiteľka hotela, roznášal jej syn. Zabúchal na dvere, položil ho na zem a odišiel. Celý ten čas som nevidel nikoho. Mohol som len telefonovať. Už 13. marca sa u mňa začali prejavovať príznaky ako pri chrípke. Bolela ma hlava, bol som unavený, cítil som celkovú slabosť a dýchavičnosť. Nemal som horúčku ani kašeľ.

Potom som zrazu stratil chuť. Myslel som si, že to v kuchyni zle varia. Ale keď som zistil, že nemám ani čuch, zľakol som sa. Necítil som osviežovač vzduchu zapojený v elektrickej zásuvke. Myslel som si, že sa pokazil. Dal som si na ruku dva parfumy a nič. Preboha, stratil som čuch aj chuť. Ako budem robiť kuchára?
Vtedy ešte nikto nevedel, že to sú príznaky koronavírusu. Až na druhý deň vyšiel článok, v ktorom to opisovali. A už som vedel, že je zle.
Čo sa dialo potom?
Nič. V Rakúsku kým nezomieraš, tak testovanie nehrozí. Kamarát mal tri dni 40-stupňové horúčky, jeho priateľka to riešila až cez ambasádu. Otestovali ho, potvrdili vírus. Mali ho testovať druhý raz, ale už neprišli. Povedali, že už bude vyliečený. Keď sme chceli vycestovať domov, tak povedali, že v Sankt Antone už netestujú, lebo tam majú Covid-19 všetci.
Kedy ste prišli na Slovensko?