Keď sa v päťdesiatych rokoch začal po okolitých dedinách hrať futbal, dala sa dokopy partia mladých ľudí nadšených pre túto hru aj v Žaškove. V roku 1953 založili dobrovoľnú športovú organizáciu TJ Sokol Žaškov – futbalový oddiel. Prvým predsedom bol Ján Kacko, tajomníkom a hráčom Michal Adamec, ktorý sa neskôr stal predsedom. Hrávali Ján Chovan, Štefan Andris, Ján Chmara, Ján Lacko, Milan Nemček, Peter Tarčák, Jozef Búroš, Vladimír Chovan, Michal Pobeha, Marián Reguli, Jozef Ištók, Ladislav Užek, Ondrej Turčina, Ján Svorenčík, Jozef Struhár a Ondrej Pavolka.
Dynamo Dolný Kubín darovalo hráčom vyradené kopačky a dresy. Postupne, kto mohol, si dal dres ušiť alebo si niekde zohnal. Ondrej Turčina vlastnoručne ušil tri futbalové lopty. Takých nadšencov bolo viac, čo pomáhali nepravidelne, dokonca keď nemal kto hrať, aj zahrali futbal.
Stavba ihriska sa posúvala

V tom čase v Žaškove nebolo futbalové ihrisko, tak svoje zápasy museli hrávať v Párnici na Haťách (areál dnešného poľnohospodárskeho družstva Párnica) alebo v Istebnom. Neskôr hráči a funkcionári chceli postaviť ihrisko v Žaškove v časti Rekovo (približne v strede obce). Pomáhal im aj pán Sloboda, ktorý bol športovým funkcionárom v Kovohutách Istebné a zároveň i v okresnom a krajskom futbalovom zväze. Už mali všetko vybavené, chýbal im len podpis a pečiatka z MNV Žaškov. Vtedajší tajomník MNV a niekoľkí ďalší poslanci však futbalu neboli naklonení a súhlas so stavbou ihriska odmietli podpísať.
Vtedajší hráči a funkcio-nári sa ale nevzdávali. Všimli si, že za Oravou (v miestach, kde je teraz píla pri moste v Žaškove – spoločnosť Drevikom) sa len pásavajú kravy. Michal Adamec objednal Bielorus, hráči zobrali lopaty a plocha bola zarovnaná. Osadili sa drevené bránky a odohrali jeden zápas. Potom pravdepodobne majiteľ lúky odpílil brány, nadšenci ich však postavili znova, majiteľ opäť odpílil. Kolobeh sa opakoval asi trikrát. Nakoniec futbalisti pochopili, že tam im hranie futbalu neprejde. Znovu tak museli hrávať v Párnici alebo v Istebnom.