ORAVSKÁ PORUBA. „Máme tu 31 repatrianotv zo zahraničia,“ povedala Milada Antalová, koordinátorka Tília kemp Gäceľ. „To, že prichádzajú spoza hraníc, je jedna vec. Ale keby ste videli v očiach tých ľudí ten strach. Majú ho väčší ako my. Ale máme ho aj my. Nie sme frajeri. Sme v ochranných oblekoch. A pritom nemáme s nimi žiadny kontakt.“
Kemp sa ocitol v zozname ubytovacích zariadení pre karanténu v rámci nariadenia Ústredného krízového štábu.
Sú za plotom
V súčasnosti nepostačujú štátne zariadenia na ubytovanie repatriantov zo zahraničia, preto začali využívať aj zariadenia súkromné. Dnes je v kempe na Gäceli v katastri Oravskej Poruby ubytovaných 31 Slovákov, ktorí prišli zo zahraničia.

„Väčšinou z nich sú dámy, opatrovateľky, ktoré pracujú v Rakúsku a Nemecka. Sú vystrašené na smrť,“ hovorí Antalová. „Sú z blízkeho okolia, z hornej Oravy, Kežmarku, Popradu.“
„Nezarábame na tom. Štát určil ceny ubytovania a stravy, sú oveľa nižšie, ako bežné trhové ceny. O nejakom zarábaní nemôže byť ani reči. Štát určil, čo si môžeme fakturovať, v akej maximálnej výške.“
Subjekty určené ako karanténe zariadenia majú pevne určenú stravovaciu jednotku na deň pre osobu v sume 13 eur. Účtovať si môžu len oprávnene náklady na mzdy, energie a iné náklady, ktoré nutne museli zabezpečiť v súvislosti s plnením príkazu.

Zariadenie zaradil do zoznamu Odbor krízového riadenia Okresného úradu v Žiline. Museli splniť podmienky, minimálny počet 50 lôžok, samostatné WC a sprcha pre každú izbu, zabezpečenie stravovania v jednorazových obaloch, dostatočne veľké parkovacie priestory. Pri výbere sa zohľadňovala aj infraštruktúra zariadenia, či je možné dostatočné izolovanie pracovníkov od umiestnených osôb, najmä priestor, kde sa pripravuje strava.
Výhodou je, že ľudia sú uzatvorení v bunkách po šesť, nemajú kontakt medzi sebou. Stravu dávajú za dvere. Nie sú v kontakte s nikým, ani so zamestnancami. Nesmú sa pohybovať v rámci areálu. Všetci to dodržiavajú. Kemp je oplotený a uzatvorený zo všetkých strán.
Ľudia majú bežné potreby
Kapacita zariadenia je sto lôžok. Milada Antalová opísala dopad opatrenia na kemp. „Toto nie je pozitívna reklama. Dostali sme pracovnú pohotovosť a každého zamestnanca sme sa spýtali, či nastúpi do zamestnania. Nemáme príplatky, odmeny, robíme za priemernú mzdu. Dokonca máme vyšpecifikované maximum, čo môžeme zarobiť. A to je ďaleko od slušného platu. Máme určený strop ceny stravy, ubytovania, je hlboko pod našimi cenníkovými cenami.“

Musia zabezpečiť nepretržitú prevádzku, aby ľuďom boli k dispozícii. „To nie je o vystravovaní. Ľudia potrebujú lieky. Ak sú v zlom psychickom stave, musia aspoň raz denne niekomu zatelefonovať. S niekým sa porozprávať."
„Sú tu tuhí fajčiari, potrebujú, aby im niekto doniesol cigarety. Každý máme svoje potreby, ktoré im treba zabezpečiť, ale hlavne, hlavne sa treba na nich pozerať ako na zdravých ľudí. Nehrnuli sme sa do tejto práce dobrovoľne. Je to pre nás úplne nové, niečo, s čím sme s a doteraz nestretli. Neviem, ako s vrátim domov. A pritom som v obleku a ani s jedným človekom som sa nestretla, len som videla jeho oči spoza plexisklo.

Zhodnotila aj nenávistné komentáre na sociálnej sieti. „Toto píšu ľudia, ktorí sa s nimi nestretli, sú doma. Ale chcela by som vidieť reakciu ľudí, ktorých sa to týka. Keby tých v karanténe nasťahovali na internáty v strede mesta. Čo by robili? Keby si mali ľudia vybrať. Čo by si vybrali? Internát v strede mesta alebo kemp na okraji?