Už nejde len o koronavírus, ale o myslenie zamorené korupciou, infikované duše, o hodnoty ohrozené relativizmom, o takmer mŕtve svedomie. Potrebné je globálne spytovanie svedomia, hovorí v rozhovore Mons. ANTON TYROL, generálny vikár Spišskej diecézy..
Už to bude onedlho mesiac, ako je medzi opatreniami na zabránenie šírenia koronavírusu zakázané aj slávenie verejných bohoslužieb. Spomína sa niekde v histórii cirkvi niečo podobné?
Dejiny pamätajú na viaceré epidémie cholery, v Uhorsku bola rozšírená v roku 1892. Viaceré morové epidémie (taliansky, viedenský mor) sú z dejín známe v 17. storočí. V rokoch 1855 a 1873 bola v našich krajoch cholera.

Našim veriacim je známa Trnavská novéna, ktorá je teraz veľmi populárna.
Je to nábožná pamiatka na mor, ktorý v Trnave a na okolí zúril v roku 1710. Obyvatelia Trnavy vtedy vykonali procesiu s milostivým obrazom Panny Márie a urobili sľub, že budú každoročne sláviť ďakovné bohoslužby a uctievať si Pannu Máriu ako svoju záchrankyňu.
Bohoslužby v minulosti neboli celkom zrušené, ako to máme dnes, ale slúžili sa vonku, na otvorených priestranstvách.
Pochovávanie zomrelých sa dialo tak, že kňaz prichádzal na morový cintorín len v istých dňoch, teda mimo pohrebu, požehnal nové hroby a modlil sa za zomrelých, ktorých tam pochovali spoločne a posypali vápnom.
Sväté prijímanie a pomazanie chorých sa vysluhovalo len pomocou dreveného predmetu, akejsi paličky, aby sa kňaz nemusel dotknúť nakazeného človeka. Viete si predstaviť, ako ľudia vtedy trpeli.
Kresťania očakávajú v najbližších dňoch najvýznamnejšie sviatky roka. Tentokrát budú iné – nie v podstate, ale forme ich slávenia. Čo bude chýbať?
Áno, už je isté, že veľkonočné sviatky v roku 2020 budú iné. Už aj pôstne obdobie bolo iné, než sme boli zvyknutí. Chýbajú a ešte nejaký čas nám budú chýbať spoločné bohoslužby. Spočiatku sme si ako kňazi aj kládli otázky, či sme na výzvu verejných autorít pozastaviť verejné bohoslužby nepristali priskoro, ale dnes vidíme, že to bolo správne rozhodnutie. Iste sa tým spomalilo šírenie vírusu a ušetrili sa životy.
Naši ľudia sú príkladne disciplinovaní a vďaka tomu sa zatiaľ darí držať situáciu ako-tak pod kontrolou.
“Boli sme, ako ľudstvo, príliš na seba pyšní. Mysleli sme si, že zvládneme všetko, a teraz sme bezmocní.Potrebné je globálne spytovanie svedomia.
„
Aby som zodpovedal otázku, chýbať nám bude vonkajšia stránka slávených tajomstiev. O tom viac však máme možnosť zostúpiť do hĺbky ich posolstva. Pravda o vykúpení sa nám teraz javí ako vzácnejšia. Cítime sa viac ohrození zvonka. O to viac si môžeme budovať svoju identitu zvnútra.
Predchádzajúci spišský biskup František Tondra často hovoril o interiorizácii kresťanstva.
Znamená to zvnútornenie, vnútorné scitlivenie kresťanov v našom prostredí.
Šlo to dosť slabo v normálnych okolnostiach, teraz si to môžeme viac všimnúť v extrémnych podmienkach, ktoré práve prežívame.
Sviatky sa zrejme posunúť nedajú. Je možné posunúť spoveď? Je vyslovene na kňazoch, ako ju zorganizujú?
Áno, svätá spoveď, teda sviatosť zmierenia sa vysluhuje vždy a v akýchkoľvek podmienkach.
Dôležité je, aby sa zachovali hygienické odporúčania a aby sa zachovali nariadenia verejných autorít, teda bezpečná vzdialenosť medzi ľuďmi.

Z biskupského úradu sme dali kňazom určité línie, ako môžu vysluhovať sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých v nemocniciach, ako vo farnostiach, ako majú postupovať pri návšteve chorých v ich domoch a ako bude potrebné postupovať v budúcnosti, ak budú v nemocniciach vytvorené izolované oddelenia s infikovanými pacientmi.
Podnikli sme v tomto smere aj konkrétne kroky: zohnali sme niekoľko plastových skafandrov (overalov), ktoré pre takéto prípady budú používať, taktiež nejaký materiál na dezinfekciu týchto overalov a podobne.
Pokiaľ ide o sviatosť zmierenia, tá sa teraz hromadne nevysluhuje. Ak si však niekto súrne želá svätú spoveď, dohodne si čas a miesto s kňazom a každý kňaz mu ochotne túto sviatosť vyslúži.
Mapujete trochu situáciu? Sú kňazi pri výkone svojho poslania v tejto dobe kreatívni?