RABČA. Prvý neorganizovaný futbal sa v Rabči začal hrávať v roku 1947. Jeho takpovediac priekopníkom bol mladý kaplán vdp. František Irha. „Bol to veľký nadšenec. Neraz nám, hráčom, kúpil po zápase sud piva,“ hovorí Jozef Havlíček, jeden z najstarších žijúcich pamätníkov futbalu v Rabči. Najväčším vtedajším problémom bolo chýbajúce ihrisko. Irha bol zatknutý a poslaný do väzenia pre neposlúchnutie režimu. Futbal v Rabči sa umlčal. Ale len na krátku dobu.

V najväčšej dedine spod Babej hory sa našli ďalší nadšenci. Karolovia Gužík a Sahuľ. Gužík pracoval na MNV v Rabči ako účtovník, Sahuľ sa do Rabče presťahoval z Bobrova a v jeho krčme s Gužíkom ukuli plán na vytvorenie poriadneho mužstva.
A tak v roku 1952 oficiálne vznikol vtedajší TJ Sokol Rabča. Telovýchovná jednota mala asi 15 členov, prvým predsedom bol Pavol Šurin. Tajomníkom bol Karol Gužík a Karol Sahuľ sa stal prvým kapitánom Rabče.
Poorané ihrisko a navozený maštaľný hnoj
Rabčania hneď v roku 1952 nastúpili do vtedy jedinej ligy okresu Námestovo. V konkurencii Oravskej Jasenice, Námestova, Oravského Veselého, Vavrečky a ďalších. Kostru mužstva tvorili hráči z Rabče a okolitých dedín.
Spomenieme hráčov ako Karol Sahuľ, Jozef Vnenčák, Vendelín Boldovjak, Vincent Horváth, Valér Balážik, Bohdan Gogolák a ďalší. Napriek tomu dosahovali veľmi dobré výsledky. „Pamätám si, že chlapci hrali veľmi dobre, v tom čase som mal 10 rokov, ale za Rabču hrával môj starší brat, ktorý teraz žije v Martine,“ hovorí Štefan Zboňák. Prvá dochovaná informácia zo zápasu je z 20. apríla 1952, Rabča porazila Bobrov 8:0. Vincent Horváth dal v zápase 5 gólov. Spomína sa v knihe, ktorá vyšla v roku 2003 pri príležitosti 50. výročia Telovýchovnej jednoty v Rabči.
O rok neskôr sa futbalový oddiel rozpadol a hráči začali hrávať v okolitých dedinách. V roku 1954 prišla ďalšia rana. Nové ihrisko zatopila neďaleká rieka. Nespokojnosť športovcov z Rabče vyvrcholila, keď 20. januára 1956 neznámy autor v okresných novinách Roľník od Oravskej priehrad uverejnil báseň s názvom Žiaľ rabčianskych športovcov.
Nové ihrisko a mládežnícke kategórie
Po siedmich rokoch sa konečne podarilo vybudovať ihrisko. Prvá zachovaná tabuľka je zo sezóny 1959/60, Rabča skončila na 6. mieste. V rovnakom čase vzniklo aj mužstvo dorastencov, o štyri roky neskôr aj tím žiakov. Novým predsedom sa stal Milan Kudják, tajomníkom Augustín Tvarožek, hospodárom Jozef Randiak a vedúcim futbalového oddielu opäť Karol Sahuľ.

Od roku 1963 sa stal hrajúcim trénerom Jozef Havlíček. „Do Rabče som prišiel učiť 1. novembra 1962. Keďže už bolo po futbalových súťažiach, na jar som sa stal hrajúcim trénerom dospelých i žiakov,“ hovorí. Rabča v tom čase skončila na poslednom mieste a prepadla sa do III. triedy. Príjmy na futbal získavali najmä z tanečných zábav. „Boli sme v nevýhode oproti ostatným TJ, pretože nás nepodporovalo MNV ani roľnícke družstvo. Museli sme organizovať tanečné zábavy, a čo sme zarobili, išlo na futbal.“
Keď sme sa oboch pánov opýtali, či nám vedia povedať nejaké príhody, pán Zboňák hovorí: „Raz sme hrali v Zuberci. Pri rozcvičke som sa zrazil so spoluhráčom a mal som tržnú ranu na hlave. Na zápas sa prišiel pozrieť aj jeden môj učiteľ, ktorý mi ranu zakryl. Odohral som celý zápas na stopérovi a po zápase ma odviezli do Trstenej, kde mi hlavu zašívali,“ vraví bývalý baník, ktorý 36 rokov zastával rolu pokladníka TJ Oravan Rabča. „Aj by som pokračoval, ale pre zdravotné problémy som musel skončiť,“ dodáva.
Zápas proti galisovcom
V júli 1973 zorganizovala obec Rabča oslavy 25. výročia založenia TJ Sokol Rabča. Hoci podľa viacerých historických faktov sa malo oslavovať o niečo neskôr. Pri tejto príležitosti TJ Sokol Rabča zorganizoval zápas proti Dynamu Dolný Kubín. Za hostí nastúpil aj Dušan Galis, vtedajší hráč VSS Košice a bývalý reprezentant Československa. Tento zápas bol posledným v hráčskej kariére Jozefa Havlíčka. „Hoci sme prehrali 1:7, bol to pekný zápas. A pre mňa bodka za hráčskou kariérou. Ustrážiť Dušana Galisa bolo veľmi ťažké, aj keď hral len na pol plynu. Za Kubín nastúpil aj Jozef Sučák z Rabče,“ spomína. Práve Jozef Sučák dal v zápase 3 góly, Galis pridal ďalšie dva. Po sezóne 1973/74 sa konal aj prvý ročník turnaja SNP, ktorý sa organizuje doteraz. O štyri roky neskôr Rabča postúpila do II. triedy, kde obsadila 4. miesto a prvé miesto v tabuľke slušnosti.
Atletický oddiel a nový názov klubu

Rok 1979 priniesol ďalšie rozšírenie oddielov TJ Sokol Rabča. Ku fungujúcim futbalovým a stolnotenisovým oddielom sa pridal nový, atletický oddiel. Okrem toho TJ Sokol Rabča zmenil 1. januára 1980 názov na súčasný TJ Oravan Rabča.
„Chceli sme tak lepšie vyjadriť, kde sa Rabča nachádza,“ povedal v tom čase už predseda TJ Jozef Havlíček. Podobu, v akej ho poznáme dodnes, dostalo ihrisko v auguste 1991 a do Rabče zavítal ďalší zvučný súper Dukla Banská Bystrica. „Ak si dobre spomínam, boli na Oravskej priehrade na sústredení. Tak sme ich zavolali, nech si prídu s nami zahrať, s čím súhlasili,“ pokračuje v rozprávaní dnes už 81-ročný dôchodca. Dukla zvíťazila 6:1, no napriek tomu to bola veľká škola pre rabčianskych futbalistov.
„Chcel by som štafetu odovzdať mladšiemu nasledovníkovi. Robím pre TJ Oravan Rabča už 30 rokov bez prestávky,“ hovoril Jozef Havlíček v roku 1993. Nutné je však podotknúť, že futbalu v Rabči sa venuje doteraz. Začal ako hrajúci tréner, neskôr tajomník, predseda TJ a v súčasnosti hlásateľ.
Chystajú novú publikáciu
Jozef Havlíček aj teraz mapuje výsledky rabčianskych družstiev a má výsledky a tabuľky z každej sezóny. „Futbal je moja srdcovka. Až by som povedal, že druhá práca. Často som cez týždeň učil a cez víkendy chodieval na futbal.“
Keď sa Jozef Havlíček vzdal svojej funkcie, nahradil ho Miroslav Adamčík st., ktorý vo funkcii nevydržal dlho.
Momentálne TJ vedie Vladimír Lubas. „Muži ako nováčik VI. ligy na jeseň bojovali o udržanie sa. Dorast v V. lige a žiaci v IV. lige podávali dobré výkony. Ani prípravkári sa na turnajoch nestratili,“ dodáva súčasný hlásateľ TJ Oravan Rabča.
Rabčiansky futbal sa čoskoro dožije 70. výročia od založenia. „Už sme sa rozprávali s bývalým prednostom, Vladom Brišom, že by sme radi opätovne vydali novú publikáciu pri príležitosti tohto jubilea. Výsledky na internete sú, ale nie každý ho vie používať. Kniha je dobrá možnosť, ako si pripomenúť staré výsledky a hráčov, trénerov a funkcionárov,“ hovorí na záver bývalý učiteľ telesnej výchovy, zemepisu a dejepisu.
