Ad.: Príde mesto o ďalšie zelené miesto na relax?

Zarazení zostali mnohí Námestovčania, ale aj vedenie Punch Campus Námestovo, spol. s r. o., viceprimátor mesta Pavol Farský i majitelia zariadení cestovného ruchu, podnikajúci v blízkosti „vtáčieho“ chodníka.

Punch dôsledne plní požiadavky ŠOP

Ako prvý sa s nami spojil riaditeľ Punch Campus Rastislav Paulíny. Podľa neho vedenie firmy pri odsúhlasovaní rozvojových projektov robí všetko pre to, aby boli splnené všetky požiadavky zainteresovaných úradov a organizácií, teda aj štátnej ochrany prírody. Pri našej návšteve riaditeľ práve rokoval s takmer dvomi desiatkami odborníkov o podrobnostiach a požiadavkách úradov na výstavbu obytného sídla Páleničky. Naše otázky zodpovedal člen mamažmentu Albín Maslaňák: „Firma vždy rešpektovala požiadavky ochrany prírody, až na posunutie celého objektu podniku bližšie k hlavnej ceste. Dostavba Campusu totiž ešte nie je dokončená, pred novšou časťou výrobného areálu vyrastie ešte jeden, haly budú mať napokon pôdorys veľkého písmena L. V žiadnom prípade nevypúšťame do priehrady ani žiadnu vodu z vlastnej čističky – žiadnu nemáme, to by mal riaditeľ ŠOP vedieť. Splaškové vody odvádzame do centrálnej mestskej čističky, do priehrady odtekajú len zachytené povrchové vody, aj tie ešte prechádzajú šesťkomorovým lapačom ropných nečistôt. Rešpektujeme dokonca aj požiadavku ochranárov, že tu nesmieme vysadiť ani jeden ihličnatý strom, podľa nich bolo totiž toto územie pôvodne zalesnené výhradne listnatými drevinami, ihličnaté sú tu, takpovediac, cudzie. Aj v prípade obytnej zóny robíme pre ochranu priehrady všetko, čo môžeme. Les na brehu priehrady patrí Lesom SR a tie žiadajú, aby v oplotení bola smerom k lesu brána. Údajne v prípade kalamity budú musieť mať prístup do lesa. Ochrancovia prírody sa však obávajú, že obyvatelia Páleničiek budú „divoko“ behať po okolí a devastovať chránený pás lesa – aj to odmietame, celý areál bude totiž oplotený 2-metrovým plotom, krytým zeleňou. Bránime sa aj bráne pre Lesy SR, ktorá by mohla niečo podobné umožňovať, aj keď by bola zamknutá. Rozhodli sme sa radšej celé oplotenie o 5 m posunúť dovnútra a nechať tu zatrávnený pás, aby mali v prípade potreby vozidlá Lesov SR priestor na prejazd.“ Podľa Albína Maslaňáka sú argumenty ochrancov alibistické. „A nedostatok prostriedkov na údržbu? To je vec, ktorá sa vždy dá riešiť! Myslím, že to nie je ten pravý dôvod. Keby sme sa k problému zišli za okrúhlym stolom – aj s mestom, podnikateľmi a ochrancami prírody, myslím, že prostriedky by sa našli. Len treba chcieť. My sme diskusii vždy otvorení.“

„Mojím zámerom vôbec nebolo kritizovať firmu Punch,“ reagoval Róbert Trnka. „Z hľadiska ochrany prírody je však akékoľvek umiestnenie priemyslu do tejto časti Námestova nevhodné. No keďže nebolo možné iné riešenie a región potrebuje každé pracovné miesto, súhlasili sme s výstavbou. No potom sa projekt ešte niekoľkokrát mierne menil, napríklad aj čo sa týka výšky budovy. Je pre mňa novinkou, že firma nemá vlastnú čističku, pretože v pôvodných projektoch bola navrhovaná. Ale tieto veci skutočne nie sú podstatné – firma Punch nakoniec rešpektovala podmienky ochrany prírody – ibaže podľa nášho pôvodného zámeru mal náučný chodník ukazovať návštevníkom nedotknutú prírodu. Verím, že keby mala firma možnosť stavať inde, nebola by tam, kde stojí.“

Mesto o zeleň neprichádza

Čo na to viceprimátor mesta Námestovo Pavol Farský? „Róbert Trnka sa so mnou doteraz (17. 5.) k problematike rušenia náučného chodníka nestretol. Hoci som po dohode s majiteľom Ranča u Edieho Eduardom Dunčičom sám takéto stretnutie inicioval (neskôr sme zistili, že pri dohodnutí stretnutia zlyhala komunikácia cez tretiu osobu – pozn. aut.). Nemyslím si ani to, že ničíme nejakú zeleň v meste – napríklad za zeleň, zabranú pod OD TERNO musí investor v Námestove vysadiť 300 nových stromov, na Bernolákovom námestí sme tiež nevyťali ani krík, len sme ho vydláždili. Podľa mňa minulo päť rokov, počas ktorých musel chodník podľa projektu fungovať a tak ŠOP chce chodník zrušiť. Aj keď, uznávam, bude to na škodu. Celý 4. stupeň ochrany na pobreží je ale podľa mňa postavený na hlavu. Nejde predsa o pôvodnú faunu a flóru, ide len o dôsledok vybudovania vodného diela – a to sa tu budovalo ako dielo hospodárske, nie aby tu vznikla ďalšia rezervácia.“

„Žiadne 5-ročné obdobie neexistovalo, celý chodník bol budovaný z rozpočtu ŠOP a svojpomocne. Nechceme sa ani zbaviť zodpovednosti – ale ani podnikateľovi nikto nezazlieva, ak zruší napríklad lyžiarsky vlek, pretože v jeho blízkosti vyrástla fabrika a aj s pričinením vandalov stráca klientelu. Ak sa dokážeme dohodnúť o tom, že aj mesto a podnikatelia na seba prevezmú časť zodpovednosti za fungovanie chodníka, ponecháme ho funkčný, obnovíme informačné tabule, ba sme ochotní pre exkurzie robiť aj odborný výklad a sprievod,“ hovorí R. Trnka. „Vznik priehrady je súčasťou historického vývoja krajiny – nezáleží na tom, či tu táto fauna a flóra boli aj predtým, alebo nie. Vodné vtáctvo je chránené v rámci celej EÚ. Slovensko ako jej člen je tiež povinné chrániť ich, tomu sa nevyhne. Na druhej strane – pred 50 rokmi tu tiež neboli rekreanti, ani vyznávači vodných športov. Tých sem pritiahlo tiež až vodné dielo...“

Nakoniec sa vôľa na dohodu našla

Navštívili sme aj podnikateľa Eduarda Dunčiča, ktorý má svoj podnik v bezprostrednom susedstve chodníka. „Hneď, ako som zistil, že chlapi demontujú tabule z chodníka, oslovil som riaditeľa ŠOP aj viceprimátora Pavla Farského. No môj dojem bol taký, že im vôbec nejde o podstatu veci a zrejme sa na ničom dohodnúť nechcú. Pritom náučný chodník je atrakciou úplne iného druhu, ako nejaký tobogan, ktorý sa dá postaviť kdekoľvek. Z chodníka si každý jeho návštevník niečo odnesie, hodnotu, vedomosti – aj keď ich do seba nasáva nenásilne a akosi podvedome. Príklad: rok čo rok sem prichádzajú študenti Lomonosovovej univerzity v Moskve a robia z vtáčieho chodníka seminárnu prácu. Je to do plaču – oni merajú kvôli nášmu chodníku celé stovky kilometrov, ale my si nedokážeme oceniť, čo tu máme!“ E. Dunčič nám spomenul aj to, ako prišli chodník čistiť dievčatá z odevnej priemyslovky: „Samy sa ponúkli. Ja som zabezpečil vrecia, dievčatá mali chuť do roboty. Odviezol som odtiaľ takmer 30 vriec odpadkov! Samozrejme, nájdu sa aj vandali, no tí sa nájdu vždy a všade, tomu sa jednoducho vyhúť nedá. Ale preto nemusíme chodník rušiť.“ E. Dunčič tvrdí, že keby bola vôľa dohodnúť sa, určite sa riešenie nájde – aby bol aj „vlk“ sýty, aj ovca zostala celá.

Pri týchto rozhovoroch nám napadla ešte jedna myšlienka: nie sú uvádzané dôvody na zrušenie náučného chodníka len najmenej bolestivým spôsobom, ako opäť uzavrieť tento kus chráneného pobrežia priehrady pred ľuďmi, aby tu mohli vtáky žiť opäť nerušene? Na to nám Róbert Trnka odpovedal: „Zrušenie chodníka vzišlo z podrobnej analýzy, nejde o náš rozmar. Nechceme tento kút priehrady uzavrieť, nebojíme sa, že by zachovaním chodníka boli ohrozené vtáky. Ich ochrana je zabezpečená zónovaním – okolie chodníka je v 4. stupni ochrany, chodník v 3. To znamená, že sa tu môžu návštevníci pohybovať len po chodníku, nie mimo neho, nesmie sa tu klásť oheň, táboriť, bicyklovať, ani vchádzať motorkami. Nemáme dôvod chrániť vtáctvo zatváraním chodníka.“

Aj riešenie sa našlo

„Som veľmi rád, že problematika náučného chodníka vyvolala takúto otvorenú verejnú diskusiu. Na stretnutí s viceprimátorom Pavlom Farským vo štvrtok 19. mája sme napokon prišli na možnosť, ako chodník aj naďalej prevádzkovať. Dohodli sme sa na spolupráci pri obnove a prevádzkovaní chodníka s tým, že ŠOP bude odborným garantom. Prevádzku a údržbu chodníka by mali po vzájomnej dohode prevziať mesto a podnikatelia v oblasti cestovného ruchu,“ oznámil nám v piatok 20. mája R. Trnka.

Melánia Pastvová