Gazdoval, kolárčil a - vyrezával svoj (drevený) svet (II.)

Deda Siváňa od putovania s betlehemom po vzdialenom svete, čím si zarábal na živobytie rodiny, zachránili galérie. Tie sa zapĺňali jeho plastikami a drevorezbami.

Deda Siváňa od putovania s betlehemom po vzdialenom svete, čím si zarábal na živobytie rodiny, zachránili galérie. Tie sa zapĺňali jeho plastikami a drevorezbami.

V rokoch 1960 až 1970 prešiel Dedo Siváň od drobných rezbárskych figúrok k monumentálnej sochárskej tvorbe. Bolo to hlavne na podnet priateľov Vladimíra Kompáneka, Andreja Barčíka, Ignáca Kolčáka, Viliama Hornáčka, Andreja Rudavského, Milana Laluhu, Františka Pohorelca a ďalších profesionálnych výtvarných umelcov. Spodobnil aj Viliama Hornáčka - svojho veľkého priateľa, ktorému veľmi dôveroval - ako košíkmi ovešaného kráčajúceho hubára. Môžeme si len domyslieť, prečo práve motív hubára. Preto, lebo symbolizuje dôveru v človeka, akým pre neho iste Viliam Hornáček bol. Dedo Siváň nosil kumšt v sebe, vždy si niečo predkreslil, načarbal na peň alebo drevo z ktorého išiel robiť niekoľko hrubých čiar, akýsi náčrtok. Slúžil mu ako vodidlo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Všetci sa mu najprv vysmievali

Bol to temperamentný chlap – živé striebro. Hmota nabitá energiou. Rezbárčil iba vo voľných chvíľach. Inak bol roľník. Na rezbárstvo sa dal z lásky k betlehemu, k ľuďom, k svetu, k rodnej dedine, k drevu, k svojim deťom, žene – k celej svojej rodine.

Deti, manželka aj ľudia z dediny sa mu vysmievali, že starý chlap sa zapodieva kadejakou zbytočnosťou. Podľa ich mienky mal ísť na pole, do lesa, jednoducho - zaujímať sa o užitočné veci, ktoré prinášajú peniaze. Keď jeho manželka videla, že aj takouto formou sa dajú získať peniaze, zrazu mu zostávalo viacej času a priestoru aj na rezbárčenie.

Financie zapôsobili na jednej strane v rodine tým, že ho všetci nechali slobodne tvoriť. Svoj účinok mali aj na susedov, ktorí sa mu prestali vysmievať, ba skôr mu začali závidieť, že si vie takýmto spôsobom zarobiť. Zároveň si mohol kúpiť aj kvalitnejší materiál a mohol si zaplatiť aj pomocníkov.

SkryťVypnúť reklamu

Výtvarná hodnota diela Deda Siváňa spočíva predovšetkým v jeho monumentálnom cítení. Forma jeho výtvarného prejavu sa zvýraznila vo veľkých formátoch skôr, než v maličkých figúrkach. Bol to obyčajný dedinský človek, neškolený výtvarník, ktorý mal obrovský cit, nadanie, invenciu a výtvarné vyjadrenie spojené s obrovskou osobitou voľnosťou, ktorá bola príznačná len pre neho.

Vyfajčil aj filter

Bol to ohromne bezprostredný človek, a čím bol starší, tým radšej spomínal a rozprával. Do krčmy nechodil. Dedo Siváň bol veselý, stále mal dobrú náladu. Rád fajčil cigarety - Detvy. Keď prestali vyrábať Detvy, tak fajčil cigarety s filtrom, hocijaké. Fajčil ich až po konce prstov. Zvyk. Rád hovorieval:„To já aj s filtrom vyfajčím, to je všetko zaplatené!“

SkryťVypnúť reklamu

Náš Dedo Siváň - bola to taká malá žilka, taký viťúz. Pasovalo by mu aj prirovnanie: Dedo Siváň – živáň. Zaplietal humor do reči, keď rozprával rôzne životné zážitky. Bola to radosť - stretnúť sa s ním. Až po všetkých tých peripetiách, ktoré ho v živote stretli, až keď prostredníctvom rezbárčenia nadobudol určité sebavedomie, zašiel aj do krčmy. Už chodil vzpriamený, cítil sa rovnocenný s ostatnými, aj keď bol malý. Dokázal všetkým, že žiť sa dá aj z tejto práce, že je to profesia rovnocenná s inými činnosťami, s inou robotou.

Získal väčšiu úctu v rodine, väčšiu úctu v obci. Zostal slobodný – slobodný v ľudskom konaní, a aj v tvorbe. Aj keď uznanie najbližšieho okolia prišlo až cez peniaze. Dedo Siváň ako obyčajný človek rozmýšľal svojským spôsobom. Potreboval sa vyjadriť k motívom, ktoré mu boli blízke, ktoré si on vymyslel v sne alebo vo svojej fantázii a potom to realizoval vo svojej krásnej práci s drevom.

Na fígle bola zima

Väčšinou obýval dolnú kuchynku, ale stopy v podobe drevených plastík ste našli roztrúsené všade, po celom dome. Bol to vlastne jeho chrám. Bol to dom, v ktorom sa okrem prírody najlepšie cítil. Aj preto, že bol vzrastom malý, mal stále pocit, že sa musí snažiť viac ako tí ostatní, aby sa im vyrovnal. Na všetko musel vynaložiť viac síl, ale dokázal to. Bol útly a vtedy sa chlap, keď on žil - meral robotou, koľko uvládal, a nielen chlap – aj žena, či je „rúča do roboty“.

Možno práve preto, že sám bol drobný, ženu si vybral veľkú, pevnú, robustnú ako jeho sochy. Dedo Siváň bol formou svojich sôch ojedinelý robustný sochár. Bol veľmi pracovitým človekom. „Dvanásť hektárov som mal, nebolo kedy po fígľoch chodiť!“ – hovorieval. Jeho detstvo sa nevyhralo, od mladi musel tvrdo robiť. Možno i preto si detskú hravosť zachoval do posledných dní.

Na hornej Orave sa aj na biedny život bolo treba lopotiť od tmy do tmy a na fígle ostala skutočne iba ak zima - Vianoce! Tento aj pre tých najchudobnejších „čas štedrosti, veselosti“ v jeho živote zohral veľkú úlohu. „Na kolede som si cez zimu zarobil vécej jako za celý rok pri gazdovaní!“ – vravieval.

Keď dedo Siváň ukončil svoju prácu na poli, vstúpil do dielne, aby sa pod jeho rukami z polienok pod nožíkom, dlátom a kladivom rodil drevený svet. Tí, ktorí prichádzali za ním – navštevovali jeho drevenicu, hospodársky dvor, maštale, aby tam, uprostred jeho práce našli umelca všedného dňa, sviatku a nedele. Dvere jeho domu im boli otvorené ako každému. A jeho srdce tiež. Vytvoril dielo, ktoré nielenže je naše oravské, slovenské, ale jeho forma sochy akoby sa odpradávna vynárala z týchto oravských hôr a nezlomnosti ľudu tohto kraja, ľudu ťažko skúšaného.

Vystružlikal sa zo svojho trápenia

Malý muž vytvoril veľké dielo, ktoré vďaka nemu pretrváva medzi nami. Vždy bude z neho vyžarovať trvalý odkaz nezlomnej vôle a prirodzeného talentu Deda Siváňa. Bol drobný, no hustý, krepký, kreatívny – taká húžva! Inak by nebol vydržal taký ťažký a bolestný osud. Bol prostý, nekomplikovaný, ale jeho vnútorný svet bol bohatý, prekypujúci fantáziou – typický tvorca!

Bol pevný, vedel a musel byť aj tvrdý, ale pritom všetkom bol a zostal vnímavý a citlivý, ani po toľkých nešťastiach a tragédiách neskamenel. Vedel pochopiť, vcítiť sa aj do cudzieho nešťastia. Napríklad jednej doktorke z Ľubochne, keď sa od nej dozvedel, že nemá deti – dlho kutral, hľadal vo svojej dielničke - dal do košíka sošku ženy – matky s dieťatkom. Bol - musel byť - veľmi silný a mať neobyčajne pevnú vôľu, snažil sa vyvážiť to, čo mu život nedoprial. Chcel vyniknúť v inom a aj to dosiahol! Nesmierne sa boril so životom. Nikdy nezúfal, ani keď bolo najhoršie. Radšej sa zo svojho „trápeňá“ – vystružlikal, či lepšie povedané, vyrúbal-vytesal.

Jeho prístup k drevu i tvorbe pripomína iného „vzhľadom drobného“ velikána – Michelangella. Obaja viedli dialóg s materiálom, mali k nemu úctu, nevnucovali mu svoje predstavy násilím - vniesli doň iba svoje majstrovstvo a talent. Dedo Siváň rozumel drevu. Kedy ho stínať, ako sušiť, ako chytiť do ruky. Jeho drevo hovorí vždy svojou vlastnou rečou. Veď sa s ním ako kolár dlhé roky rozprával – no to by bolo málo. Rozumel najmä životu a mal o ňom čo povedať. A chcel. Aj vedel. Orava dala svetu Hviezdoslava, Kukučína, M. Figuli, Jégého, autora textu slovenskej hymny J. Matušku, P. Bohúňa, Orava dala svetu i Deda Siváňa.

Oslovil svet

Jeho rezbárstvo zaujalo diváka nielen doma, ale aj v zahraničí – medzinárodné výstavy v Paríži - svojím rozsiahlym dielom oslovil aj odborný svet. Dedo Siváň nechodil za umením do múzeí a galérií. Jemu stačilo vojsť do svojej kôlne, aby sa vo svojom dreve vyrozprával, vytúžil. Drevo mu naspäť odpovedalo a menilo sa priamo v jeho rukách. Do poslednej chvíle života sa nevzdával tvorby, tá ho držala pri živote, a keď už nevládal vyrezávať, kreslil – Bože, a ako!

Tvorba jeho syna Štefana Siváňa ml. je akoby pokračovaním snov Deda Siváňa, je pokračovaním rodinnej tradície. Vnuk Deda Siváňa je absolventom VŠVU v odbore sochár, takže sa dá povedať, že v rodine boli predpoklady talentu na túto profesiu. Asi takouto formou sa z malého uzimeného betlehemca, z neuznaného a zrobeného roľníka vyformoval umelec veľkého razenia. Dielo, ktoré po sebe zanechal, pramení z tej najčistejšej studnice Oravy a Slovenska, bol jedným z najväčších slovenských sochárov.

V roku 1994 na medzinárodnej prehliadke insitného umenia v Bratislave bolo dielo Deda Siváňa vyznamenané Cenou Slovenskej národnej galérie. Ako sme už spomenuli, najlepšie sa začal mať, keď vznikli galérie, ktoré od neho sochy kupovali. To už i jeho žena pristala na to, aby sa plne venoval vyrezávaniu. No šťastie išlo, ako to už býva, spolu s nešťastím. V období najväčšieho tvorivého rozkvetu rodina Deda Siváňa trikrát vyhorela. A naposledy, v auguste 1981, mu požiar zničil úplne všetko. Z domu zostala len predná izba a všetky sochy v jeho zadnej dielni zhoreli. Aj tie veľké. Tak sa spolu so synom chytil do stavby nového domu z druhej strany cesty, rovno oproti svojej drevenici, ktorá mu z väčšej časti úplne zhorela. Jeho rodinný osud sa zavŕšil v roku 1983, keď ovdovel a v tomto neútulnom prostredí zostal sám, bez svojej ženy Uľi, ako ju on volával.

Armáda v podkroví

Dedo Siváň i posledné roky svojho života naplnil tvorbou. Nový dom mu nikdy neprirástol k srdcu, zrejme preto, že nebol z dreva, ale z tehál a betónu. Betón a tehly - tento studený a neútulný materiál, ho stále akoby stiesňoval, odpudzoval, vyháňal. A predsa si aj tu našiel svoj kút, svoju trinástu komnatu. Bolo to podkrovie domu. Bolo nízke a hlavne - z dreva. Tu skrýval svoje umenie pred očami nezasvätených a iba ľudia plnej dôvery mohli vidieť tento svet. Vystupovalo sa sem dreveným rebríkom. Malé okienko podkrovia dodnes osvetľuje rozľahlý priestor – svet Deda Siváňa.

Jediné, čo človeku zíde na um vo chvíli, keď do tohto podkrovného sveta vstúpi: že stojí zoči-voči armáde - nastúpenej drevenej armáde. Desiatky, stovky nehybných hrdinov, ošľahaných v boji a pripravených na povel vykročiť a brániť Siváňov drevený svet. Každá figúra je iná, neopakovateľná. Násobenie motívov tu pôsobí ohromujúco. Aká sila a aká myšlienka viedla autora k tomuto zoradeniu? K nabitiu tohto priestoru pod dreveným nebom krovu? To precítil a nechal preciťovať svojmu synovi, vnukovi a rodine, zrejme aj nám všetkým - jednoduchým ľuďom, celej dedine - náš ojedinelý a pre nás veľký velikán - náš Dedo Siváň.

Robotou porážal tmu

Tma ho znepokojovala. Preto mu nechávali jeho najbližší doma svietiť. Svetlo ho priťahovalo čím ďalej, tým viac. Volá ho ako šírošíra krajina, do ktorej v nestráženej chvíli uniká a rád uteká. V poslednom období svojho života rád ešte blúdil regiónmi Slovenska a brázdil dedinky v okolí rodného Babína. Zrejme ešte hľadal inšpiráciu a takto sa chcel rozlúčiť so svojimi rodnými Slovákmi, Oravcami a tými, ktorých poznal. A oni poznali jeho.

Vybral sa aj na tri dni, nevedno kam. Nik nevedel kam a kedy odišiel. Voľnosť a blúdenie za neznámym cieľom ho volali. A raz v noci opäť vykročil za svetlom a pri páde sa zranil. Ráno ho našli tichučkého pod perinou v posteli so zlomenou nohou, či aj panvou. Zavolali lekára, a keď ho na nosidlách oknom vynášali, dedo Siváň spieval: „Už ma obkľúčili smrteľné stony, úzkosti...“ Akoby vzlietol (spievajúc si) do krajiny, odkiaľ niet návratu. Zomrel 7. a pochovali ho 9. mája 1995 na miestnom cintoríne v rodnej obci Babín, vpravo od rímskokatolíckeho kostola. Dedo Siváň – my sme vás všetci mali radi a budeme na vás s láskou spomínať! Spracoval František Kurčina čerpajúc tiež z knihy Stretnutia Štefana Siváňa, autorov Viliama Hornáčka a Andreja Rudavského

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 714
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 538
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 830
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 019
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 015
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 672
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 174
  1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  5. Juraj Kumičák: Kolaborant
  6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 796
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 543
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 388
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 927
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 380
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 352
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 154
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 429
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Obe oravské nemocnice skončili v prvej dvadsiatke.

Do hodnotenia sa zapojilo raz toľko pacientov ako vlani.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Samuel Slovík.

V Žiline sa dva víkendy po sebe konali veľké preteky.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  5. Juraj Kumičák: Kolaborant
  6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 796
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 543
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 388
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 927
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 380
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 352
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 154
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 429
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu