PODBIEL/USA. Patrícia už od malička vedela, že bude policajtkou. Inšpiroval ju jej otec, ale aj dnes už zabudnutý kriminálny seriál Linda z maďarskej produkcie.
Prvý krok k naplneniu svojho sna spravila, keď si podala prihlášku na Akadémiu Policajného zboru a úspešne absolvovala prijímacie skúšky do Policajného zboru.
„Stretla som veľké množstvo úžasných ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte. A môžem povedať, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť, čo sa týka vysokoškolského vzdelania. Kvalita vzdelania a profesionálny prístup učiteľov a ich znalosti mi dali potrebný vzdelanostný základ, ktorý každodenne uplatňujem v moje praxi,“ opísala svoje študentské časy.
Ťažké začiatky v USA
V roku 2004 ukončila magisterské štúdium, avšak na rozdiel od spolužiakov neputovali jej ďalšie kroky na niektoré z tunajších policajných oddelení. Ako 22-ročná absolventka sa vybrala za oceán do Spojených štátov amerických, kde chcela využiť prítomnosť svojich známych na získanie nových skúseností. Lenže každý začiatok v novej krajine je vždy extrémne náročný.
„Začiatky neboli ako som si predstavovala, pretože som nevedela dobre po anglicky a tiež som mala obmedzené pracovné povolenie. Takže som robila všetko možné, len nie policajnú prácu.“
Patrícia sa na Slovensku medzitým prihlásila na doktorandské štúdium na Akadémii Policajného zboru, ktoré úspešné dokončila. Jej ďalšie kroky sa týkali výhradne vzdelávania v USA, kde absolvovala odbor národnej bezpečnosti na Americkej vojenskej univerzite.

„Pracovala som na niekoľkých pozíciách v oblasti bezpečnostných služieb, hlavne v nemocničnom prostredí, kde som spoznala svojho amerického manžela. V roku 2016 ma prijali do chicagskej polície, kde som zamestnaná dodnes.“
Patrícia v roku 2010 získala americké občianstvo. Mimochodom, aj jej manžel pracuje ako policajt.
Pracovný deň za oceánom
Patrícia v súčasnosti pracuje na hliadkovom oddelení v južnej časti Chicaga, jedného z najväčších, ale zároveň najnebezpečnejších miest USA. Zastáva aj pozíciu styčný dôstojník pre terorizmus, čo je akýsi spojenec medzi prezídiom a jednotlivými oddeleniami terorizmu.
„Pracujem nočné, takže môj bežný pracovný deň sa začína o desiatej večer, keď väčšina ľudí ide spať, no Chicago nikdy nespí. Väčšinu času hliadkujeme po uliciach alebo sme vyslaní na prípady. Chicago vedie celonárodné štatistiky v počte vrážd a iných násilných trestných činov. Je tu viac ako 60 gangov a viac ako dvetisíc frakcií, ktoré majú medzi sebou konflikty.“