Tento významný oravský rodák sa narodil 3. júla 1909. V Bratislave vyštudoval právo. Od roku 1939 pôsobil ako tajomník Vyslanectva Slovenskej republiky v Ríme, potom bol menovaný do funkcie chargé d’affaires v Madride. V marci 1944 ho z tejto pozície odvolali a vymenovali za šéfa protokolu ministerstva zahraničia. Po skončení 2. svetovej vojny pracoval v službách Slovenskej národnej rady. V rokoch 1945 až 1948 ho tri razy uväznili a keď ho prišla polícia zatknúť po štvrtý raz, za dramatických okolností utiekol cez Budapešť a Viedeň do Paríža. Tam pôsobil ako novinár. V roku 1952 sa usadil s manželkou a dcérou v USA.
J. A. Mikuš sa neskôr stal profesorom európskych dejín a medzinárodných vzťahov na Saint John’s University v Queens v New Yorku a na Georgian Court College v Lakewood v New Jersey. Vydal 16 kníh, z toho osem o dejinách Slovenska. Profesor Mikuš po sebe zanechal bohatú zbierku dokumentov, ktorá vyplývala z jeho súkromnej i úradnej činnosti diplomata, právnika, politického aktivistu, imigranta, vysokoškolského pedagóga, člena a funkcionára rôznych národných a politických asociácií i jednoduchého občana. V roku 1995 venoval túto zbierku Katedre slovenských dejín a kultúry Univerzity v Ottawe. Dokumenty písal po slovensky, česky, francúzsky a anglicky. Fond J. A. Mikuša je dôležitým zdrojom informácií pre historikov a iných bádateľov zaujímajúcich sa o dejiny a politiku Slovákov a emigračné hnutie v 20. storočí. Dokumenty sú uložené v Morisset Library v Ottawe.
(mp)