„Aj fiškálna decentralizácia začala dobrou myšlienkou, ale! Odrazu sa objavil akýsi „veľkostný koeficient“, ktorý roztriedil Slovač na nadľudí, ľudí a podľudí – podľa toho, či žijú vo veľkom či malom sídle, či koeficient teda bude väčší, rovný, alebo menší ako jedna, čomu bude zodpovedať aj financovanie samosprávy a jej podiel na dani z príjmu fyzických osôb. Z pohľadu veľkých miest zdôvodniteľné, aj keď by sa bol možno viac hodil koeficient, vychádzajúci z hustoty obyvateľstva. No nenechajme si medzi seba – mestá a obce – vraziť klin, nenaleťme na zdanlivé pravdy a neumožnime štátu a jeho exekutíve uplatniť na samosprávach to známe: Rozdeľuj a panuj!“
Ján Banovčan sa vyjadril aj k budúcej komunálnej reforme. Veľmi ho rozhorčilo, že namiesto približovania sa k občanovi podklady pre túto reformu hovoria o tom, že na Slovensku by stačilo pre samosprávu 300 miest. Reč je o zlučovaní obcí do veľkých celkov. „Kto to tvrdí? Kto sa spýtal obyvateľov tejto republiky, či to chcú? Kto vypočítal, ako sa to prejaví na zvýšení životných nákladov obyvateľov vidieka? A kto má naozaj seriózne podklady dokazujúce skutočnú úsporu nákladov na výkon verejnej správy? Nikto. Ale médiami už prebehli správy o tom, že starostovia sú proti, pretože sa obávajú o svoje korytá! Pritom sme to neboli my, kto bojoval napríklad za štátnu definitívu pre štátnu správu – my sme volení, nemáme ani nechceme takéto „korytá.“ My totiž aj po odchode z funkcie vo svojich obciach zostaneme žiť... Sú to vari starostovia, ktorých straší zákon o preukazovaní pôvodu majetku?“
Predseda združenia horno- oravských samospráv napokon delgátov snemu požiadal o to, aby snem vzniesol požiadavku na zrušenie diskriminácie obyvateľov menších sídiel veľkostnými koeficientami rozdeľovania daní, ale aj aby odmietli špekulácie o inom než dobrovoľnom spájaní a zlučovaní obcí. Do uznesenia snemu bola zapracovaná aj námietka samospráv voči prebujnelej byrokracii, ktorú štátne úrady vnášajú do systému samospráv.
(mp)