„ Tento región ma zatiaľ dobrý, pred rokmi vybudovaný vzdelávací systém, ktorý sa ešte udržiava a dúfajme, že sa udrží aj v rámci reformy. Je tu priemyselná tradícia, ľudia tu majú dostatok skúseností, know-how v elektrotechnickom, strojárskom, hutníckom, drevárskom priemysle, službách, ale vedia aj improvizovať. Oproti starým štátom EÚ majú jednoznačne výhodu, pretože sú viacprofesijní a adaptabilní. Ťažké podmienky, podnebie i príroda Oravcov nútia vydať viac práce a energie na zabezpečenie životných potrieb, aj v podnikaní. Ďalšou výhodou je dostatok vody, čistá príroda, vysoká natalita, dobrá štruktúra pracovnej sily, vzdelanosti i mladá pracovná sila. Slabou stránkou je technická infraštruktúra, ktorá sa len udržiava a nerozvíja. Železnicu treba prepojiť ako v minulosti, až do Poľska. Toto prepojenie prinesie efekt nielen v oblasti cestovného ruchu, ale aj priemyselným podnikom. Orava však má v tejto oblasti výhodu, že ňou prechádza medzinárodná komunikácia E 50 Západ – Východ, Paríž – Manheim, Norinberk, Praha, Brno - prechádzajúca Kraľovanmi, pokračujúca na Ukrajinu... Je nesporné, že regióny v okruhu do 50 km od diaľnice sú regióny rozvojové, takže Orava má šance. Teoreticky by tu nemusela existovať ani rýchlostná komunikácia na Poľsko, ale Oravou smerom z Krakova na Trstenú, Dolný Kubín, Martin, Žiar nad Hronom, Zvolen a Budapešť prechádza doplnkový európsky koridor k severojužnému hlavnému koridoru, ktorý ide cez Zvardoň, a keď sa dobuduje, Orava už bude, ako sa hovorí, za vodou. A keďže tento koridor je z hľadiska európskeho veľmi dôležitý, Žilinský kraj a Orava majú výhodu. Už len od Bratislavy závisí, aby sa spomínaná rýchlostná komunikácia dobudovala, pretože Poliaci rýchlostné komunikácie aj smerom na Trstenú, aj smerom na Zvardoň budujú. Je dôležité, aby bol aj v tomto smere Žilinský kraj jednotný, jeho návrhy v súlade s EÚ a neuvažoval o budovaní trás, ktoré nie sú v plánoch EÚ. Ďalšou negatívnou stránkou je, čo sa týka rozvojovej pomoci z EÚ, zaradenie Žilinského kraja v rámci štatistickej jednotky k Banskobystrickému kraju. Žilinský kraj má prirodzenejšie prepojenie, nielen čo sa týka geografických podmienok, skôr s Trenčianskym krajom, s ktorým takto fungoval, čo sa týka pomoci z EÚ, do roku 2002. A týmto štatistickým spojením môže Orava, čo sa týka pomoci z grantov, strácať. Projekt odtiaľ totiž v Bruseli prijatý nebude, pretože ak podobný, rovnako kvalitne vypracovaný, podá niekto z Revúcej, kde je 30%-ná nezamestnanosť, peniaze kvôli nižšiemu HDP a vyššej nezamestnanosti v tomto regióne pôjdu tam. Pri posudzovaní projektov zo Žilinského a Trenčianskeho kraja, kde sú podmienky približne rovnaké, by pri získavaní grantov rozhodovala iba kvalita projektov a výhody Oravy.“
Akým spôsobom možno zmeniť toto rozhodnutie?
„Pripraviť v tomto zmysle návrh poslancov VÚC Žilina, ktorý by následne predseda alebo podpredseda vlády adresoval EÚ. V súčasnosti sa pripravuje nové sedemročné plánovacie obdobie na roky 2006 – 2012 takže túto zmenu Bruselu je možné navrhnúť. Tak by Orave neunikali prostriedky z dobrých projektov. Podľa našich neoficiálnych informácií by táto zmena vyhovovala aj Trenčianskemu kraju. Súčasný stav je pre Oravu i celý Žilinský kraj neekonomický, neprirodzený a netržný. Je to geografická animozita, vymyslená v roku 1960. A na záver menovania negatív regiónu ešte jedno, nie nepodstatné: Veľa vzdelaných ľudí z Oravy odchádza za prácou do Čiech, ekonomicky silnejších regiónov, alebo do zahraničia. Je dokázané, že tretina z nich sa už naspäť nevráti. Je to veľmi nebezpečný trend, pretože odchádza najmä vysokoškolsky vzdelaná mládež. Treba preto, aby zamestnávatelia vo firmách týmto zamestnancom urýchlene zvýšili mzdy. Je dobré, že existuje voľný pohyb pracovnej sily. Ale aby Oravec odišiel do zahraničia „z donútenia“, lebo tu nemá prácu alebo jeho cena práce je nízka, to dobré nie je.“
(lá)
