Don Jozef Sobota SBD
Zomrel v nedeľu 19. januára 2020 vo veku 91 rokov. V službe Pánovi a Cirkvi v Saleziánskej kongregácii prežil 70 rokov rehoľného a 55 rokov kkňazského života. Posledná rozlúčka s farnosťou Námestovo bude v piatok 24. 1. o 18.00 h.
Svätá omša za zosnulého s pohrebnými obradmi bude v sobotu 25. januára 2020 o 10.30 h vo farskom kostole sv. Šimona a Júdu v Námestove.
Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia
NÁMESTOVO. Učiteľa matematiky a fyziky tajne vysvätil za kňaza Karol Wojtyla, neskorší pápež, dnes blahoslavený Ján Pavol II. Pre náboženské presvedčenie ho neskôr vyhodili zo školstva. Nikto ho dlho nechcel zamestnať. Rozhodol sa na hornej Orave formovať saleziánsku rodinu. Don Jozef Sobota tento týždeň zomrel. „Nohami treba chodiť po zemi a rukami sa držať neba,“ hovorieval.
„Toto dielo vzniklo z núl, ktoré som písal na tabuľu, ale Pán Boh urobil to hlavné, dal tam jednotku,“ povedal na jednom zo stretnutí so študentmi bývalý matikár.
Článok pokračuje pod video reklamou
Mnohým mladým ľuďom zmenil životy ako kňaz, hoci ani oni nevedeli, že pokračuje v diele Don Bosca, ktorý pred dvoma storočiami založil rehoľu sale- ziánov.
„Pre Jozefu Sobotu sme neboli iba žiakmi, všímal si aj naše názory, potreby, záujmy či spory,“ spomínajú jeho žiaci.
Dnes sú z tej Sobotovej prvej generácie už zrelí dôchodcovia, lekári, mnohí sú kňazi, napríklad salezián Anton Odrobiňák v Ekvádore, biskup Dávid Tencer na Islande či námestovský exdekan Blažej Dibdjak. Mnohí sú šťastnými manželmi, mnohí saleziánmi spolupracovníkmi.
Stotridsať kľúčov od bytu
Celé dve desaťročia nemohol Jozef Sobota vystupovať ako kňaz, hoci za komunizmu tajne slúžil omše v byte, od ktorého malo kľúče 130 mladých chlapcov a neskôr aj dievčat. Nezistila to ani Štátna bezpečnosť, ktorá ho sledovala a ani vyšetrovatelia, keď ho vo väzbe deň a noc spovedali.
„Tu ti dávam kľúčik,“ hovoril Sobota pri odchode mladým svoju zásadu. „To je kľúčik nielen od mojich dverí, ale aj od môjho srdca.“ A už tu mali právo chodiť.
Prečítajte si tiež Výskum Michala Šprláka z Oravy zaujal aj odborníkov v NASA Čítajte „Páčilo sa nám, že nám niekto takto dôveruje,“ spomínajú. „Mohli sme tam prísť, sadnúť si, vyložiť nohy na stôl, uvariť si čaj, počkať na autobus.“
Raz učiteľa oslovila susedka, čo tak stále k nemu chodia. Povedal, že ich doučuje matematiku. „Neklamal som.“ Myslela si, že ich je aspoň tridsať a on povedal: „Nie tridsať. Stotridsať!“
Keď sa ich na schodoch k ôsmemu poschodiu niekto opýtal, kam idú, povedali: Ku krstnému. Tak mu prischla prezývka Krstný.
Keď chceš, aj ty ním môžeš byť
Don Jozef Sobota sa narodil 13. júna 1928 v chudobnej rodine v Kostolnej Vsi pri Prievidzi. Bolo ich 11 súrodencov, najstarších ani nepoznal, zomreli mladí. Viacerí boli výborní maliari. „Aj ja som maľoval a mal som aj výstavu,“ hovoril Jozef. „Všetko, čo som videl, som maľoval.“
Pri príležitosti jeho životného jubilea vydalo Združenie saleziánskych spolupracovníkov noviny Taktovka. Celé venovali Krstnému otcovi mladých z Oravy.
Aj takto si v nich Jozef Sobota spomína na detstvo: „Mama bola stále doma. U nás bola taká zdravá výchova. Otec nás tak viedol, že sme nesmeli nikdy sedieť. Ale keď sme mali knihu v ruke, tak sme mohli. Chcel, aby sme všetci boli múdri. Hovoril tak, že keď už nemáme peniaze, ani role, nič nemáme, ale máte zdravé ru- ky a máte zdravý rozum, chvalabohu. A tak po tom všetkom sme všetci trochu študovali."
Už ako mladý chlapec sa Jozef chodil modliť do kostola a aj za konkrétnu vec. „Pane, požehnaj tejto farnosti kňazov,“ kľačal pred oltárom, lebo páni farári vraj hovorili, že nemáme kňazov. „A čo sa stalo? V mysli mi prebehlo: Keď chceš, tak aj ty môžeš byť kňazom.“
Prijali ho len do poľskej Jablonky
Po skončení základnej ľudovej školy nastúpil na saleziánske gymnázium do Šaštína. Saleziánsky život sa mu zapáčil a tak prvé rehoľné sľuby skladá 16. augusta 1949 v Hronskom Beňadiku, v spoločnosti sv. Jána Bosca.
V jednom z mnohých rozhovorov spomína Sobota na stretnutie s Titusom Zemanom pri spovedi pred prijatím sľubov. Don Titus vraj vedel človeka dobre povzbudiť. „Vypočul si celý môj siahodlhý zoznam hriechov. Ja som čakal, že bude nasledovať siahodlhá kázeň k nim, ale on len povedal: Ty budeš nie dobrý salezián, ty budeš svätý salezián. Vyskočil som, bol by som od radosti tú baziliku v Hronskom Beňadiku rozbúral.“
Prečítajte si tiež Vo svojich regáloch má Ľubomír takmer celý svet Čítajte Jozef Sobota potom nastupuje do noviciátu, no pred dokončením štúdia prichádzajú prvé veľké prekážky. Po tzv. Barbarskej noci ruší štátna moc teologické školy, rehole, kláštory.
Jozef Sobota dokončuje štúdium na Gymnáziu v Prievidzi a na radu svojich predstavených nastupuje na Pedagogickú univerzitu v Bratislave, ktorú končí v roku 1955 ako stredoškolský profesor matematiky a fyziky.
A prichádzajú ďalšie starosti. So záznamom študenta u saleziánov profesora nikde nechcú. Padá jedna umiestenka za druhou. Až prichádza ponuka, že v poľskej Jablonke potrebujú na slovenské lýceum matematikára a fyzikára. „Ale po roku prišlo na mňa hlásenie, že som tam chodil do kostola so slovenskou mládežou, tak som tam nemohol ďalej učiť,“ spomína Sobota.
Keď v Námestove otvárali nové gymnázium, nemali kvalifikovaného matikára. Tak sa dostal tam. Súdruh, ktorý ho na Oravu posielal ako jedinú možnosť, mu prízvukoval: „A už nech to mám z krku. A dávajte pozor, aby ste tam nechodili do kostola.“ A tak sa to celé začalo.
Turistický výlet do Poľska
Don Sobota tajne študoval teológiu. Mal ale v pätách Štátnu bezpečnosť. „Knihy, tzv. klepanice, nemohol mať v škole ani na byte,“ spomínajú jeho žiaci. „Boli preto u ľudí, ktorým dôveroval. Nosili sme mu ich podľa potreby. Keď doštudoval, slovenskí predstavení pracujúci v ilegalite dali súhlas, aby bol vysvätený za kňaza v Krakove. V tom čase bol krakovským arcibiskupom Karol Wojtyla.“
Don Sobota vybavil štyrom študentom turistické víza a išli na výlet do Poľska. Arcibiskup ho chcel vysvätiť, ale potreboval na to súhlas prímasa Poľska kardi- nála Wyšinského. Ten zas musel mať súhlas pápeža Pavla IV. V tom čase ani poľská cirkev nemala priamu možnosť kontaktovať sa s Vatikánom. Ale Karol Wojtyla to cez americké veľvyslanectvo vo Varšave zariadil tak, že sa povolenia stihli vybaviť počas cestovnej turistickej doložky.
Presne 17. augusta 1964 neskorší pápež vysvätil Jozefa Sobotu za kňaza v súkromnej kaplnke.
Prečítajte si tiež Aj takto bolo kedysi: Ľudia dostávali maslo a šošovicu na prídel Čítajte „Aby sa zakryl pravý dôvod nášho pobytu v Poľsku, urobili sme si výlet do viacerých známych miest,“ hovorí Jozef Kušnier, z ktorého sa stal učiteľ matematiky na trstenskom gymnáziu. „Vracali sme sa domov. My, mladí bezstarostní mládenci, ktorí sme mali v cestovných taškách uložené veci svedčiace o vysviacke, sme prešli cez colnicu bez problémov.“
Kňazovi vysypali na stôl všetko, čo mal. Našli obrázok Panny Márie Pomocnice kresťanov. Obvinili ho, že prenáša kultúrne bohatstvo Poľska cez hranice a vzali mu ho.
„Po návrate sme zanietene rozprávali o návšteve Poľska. O vysviacke sa ale nikto nedozvedel, ani jeho najbližší.“
Po tejto udalosti sa don Sobota vrátil k svojej práci profesora na gymnáziu. Naďalej sa venoval mladým, verejne chodil do kostola. Štátna bezpečnosť mu dohovárala, zastrašovala ho. Až prišiel rok 1974.
Údiv známych po nežnej revolúcii
„Vyhodili ma,“ hovorí Sobota. „Povedali, že mám veľký vplyv na mládež.“ On im však len chcel dať príklad. „Od Babej hory až po Kraľovany som nesmel dostať žiadnu prácu.“
Známi mu však po pol roku vybavili robotu v SEZ Dolný Kubín, neskôr až do dôchodku pracoval vo Váhostave, kde mal na starosti rozmiestňovanie sond okolo Oravskej priehrady.
Napriek starostiam a ťažkostiam neutícha jeho práca s mládežou, jeho byt stále slúži na stretnutia mladých ľudí.
Podieľal sa aj na výstavbe a spravovaní chatiek, ktoré boli bezpečnejším priestorom pre saleziánske aktivity s mládežou. Jedna bola v Roháčoch, ďalšie dve v Oravskej Polhore na Slanej vode.
Už počas totalitného štátneho režimu začali mnohí študovať teológiu a po nežnej revolúcii v roku 1989 mali na údiv svojich známych primičné sväté omše. Don Sobota sa zaslúžil o 38 kňazských povolaní a mnoho dobrých manželstiev.
Tak zázračne utvorená sloboda
Mal 62 rokov, keď mohol konečne slúžiť primičnú svätú omšu vo svojej rodnej obci Kostolnej Vsi. „Tak som túžil obetovať po kňazskej vy- sviacke aspoň jednu jedinú svätú omšu,“ povedal 24. júna 1990 rozcítene vo svojej rodnej obci. Jeho rodičia sa splnenia tejto túžby nedožili. Svoj príhovor vtedy zakončil slovami žalmu: „Chválim Pána, že ma tak zázračne utvoril. Tak zázračne utvoril našu slobodu.“
Prečítajte si tiež Fárali do baní, aby dedina, ktorá ľahla popolom, prežila Čítajte Pri príležitosti životného jubilea 90 rokov, sa v Námestove 13. júna 2018 stretlo veľa ľudí. Boli to tri generácie, ktoré sa aj vďaka nemu vydali na cestu hľadania a nachádzania dobra. „Príďte, neunavujete,“ dodal, ďakujúc Bohu i ľuďom, že boli s ním.
Za mimoriadnu pedagogickú a sociálnu činnosť, celoživotnú prácu s mládežou a podporu a ochranu duchovných hodnôt dostal don Jozef Sobota Pamätnú plaketu Žilinského samosprávneho kraja.
„Mládež považujem za niečo, čo v budúcnosti bude tvoriť všetky hodnoty na celom svete, preto považujem za dôležité ju správne zaujať a motivovať,“ zdôvodnila ocenenie županka Erika Jurinová.
