ORAVA. Až 31 dopravcov z hornej Oravy vyslalo na protestnú jazdu 60 kamiónov, medzi nimi šesť autobusov.
Zaplnili už aj tak prehustené cesty na hlavnom cestnom ťahu Oravou.
Policajti im vyšli v ústrety a na cestu od Trstenej cez Nižnú, Oravský Podzámok, horský priechod Príslop, Hruští az do Lokce vyslalo na zabezpečenie plynulosti dopravy desať hliadok. Protestná jazda trvala viac ako dve hodiny.
Peniaze vyberajú, cesty nebudujú
Kritiku odporcov protestu, ktorí tvrdia, že nákladiaky najviac ničia cesty, autodopravcovia nepovažujú za férovú.
„Keby prestali jazdiť kamióny zlyhal by celý systém zásobovania obchodov,“ hovorí Norbert zo spoločnosti Starek transport z Trstenej. „To si ľudia neuvedomujú. Ak by mali tovar voziť malé dodávky, cesty by takú intenzitu dopravy nezvládli, a ani životné prostredie.“
Súvisiaci článok Autodopravcovia začali výstražný štrajk, sťažujú sa na podmienky Čítajte Navyše, dopravcovia tiež platia cestnú daň i spotrebnú daň.
Oravskí starostovia poukazujú aj na to, že štát vyberá veľa nezmyselných daní a poplatkov, za ktoré ale politici neprinášajú adekvátnu službu.
„Na budovanie cestnej infraštruktúry by ako prvá mala ísť spotrebná daň z palív, ktorú platí každý dopravca pri natankovaní každého jedného litra benzínu či nafty,“ hovorí Marián Murín. „Za obdobie samostatnosti Slovenska sa len na tejto dani vybralo neuveriteľných 40 miliárd eur, za čo sme mohli vybudovať 1300 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.“
Aj preto, že sa cesty nebudujú, požadujú dopravcovia znížiť cestnú daň o 50 percent a platiť ju štvrťročne podľa toho, či v danom období na vozidle jazdia.
Dopravcovia vstúpili do výstražného štrajku aj preto, že peniaze z mýta idú predovšetkým súkromnej firme. Národný kontrolný úrad potvrdil že zmluva s ňou je nevýhodná pre štát.
„Žiadame zrušenie mýta alebo jeho pozastavenie do doby, kým systém neprejde do správy štátu a kým politici zagarantujú efektívnosť a účelnosť takéhoto dodatočného výberu peňazí akože na budovanie, rekonštrukciu a údržbu našich ciest. Tiež žiadame zrušenia platenia diaľničných známok do doby, kým nebudú Košice diaľnicou prepojené z Bratislavou.“
Upozorňujú na regionálny problém
„Okrem požiadaviek, ktoré zverejnila únia, chceme poukázať aj na náš regionálny problém, ktorým je nezmyselné uzatvorenie horského priechodu Príslop v zime pre nákladné autá presahujúcu vyznačenú dĺžku aj v prípade priaznivého počasia,“ povedal predseda Združenia oravských dopravcov Anton Klimčík.
Prečítajte si tiež Vo svojich regáloch má Ľubomír takmer celý svet Čítajte Združenie už 12 rokov bojuje za zrušenie nezmyselného zákazu prejazdu kamiónov z Kysúc do Oravskej Lesnej.
„Považujeme to za nesystémový krok, kompetentní si nevedia predstaviť reálny dosah na naše podnikateľské prostredie.“
Prejazd cez Príslop zakazuje v zimnom období vodidlám dlhším ako 12 metrov dopravná značka. Rozhodnutie o sklápacom dopravnom značení je vydané. Cesta je v správe Slovenskej správy ciest, ale údržbu na nej robí Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja. Pokyn na pustenie áut na priechod nemá kto vydať.
Za nezmyselné rozhodnutie považujú vodiči z Námestovského okresu aj zákaz vjazdu na cestu z Kysúc do Oravskej Lesnej.
„Urobili novú cestu za niekoľko miliónov a nemôžeme ju využívať celoročne,“ hovorí Ján z firmy Valignum SK z Oravskej Lesnej. „Ak napríklad nakladám v Starej Bystrici, cez Vychylovku to mám 20 kilometrov, keby som išiel dookola tak viac ako 120. Je to nelogické. Vlani som tam dostal 200-eurovú pokutu, na Príslope som zaplatil asi päťkrát. Samozrejme, že keď je zasnežená cesta, vyhnem sa mu. Ale dostať pokutu na nezasneženej ceste je nezmysel.“
Na tom, že zákaz prejazdu cez Príslop je volovina, keď je cesta suchá, sa vodiči z Námestovska zhodujú. „Zhruba 50-kilometrová obchádzka zvyšuje náklady a zaťažuje už aj tak preplnenú obchádzkovú cestu.“
