Keď pred osemnástimi rokmi zakladali v Oravskej Jasenici klub pre abstinujúcich alkoholikov, ľudia v okolí nechápali, čo to je a načo. Pojem alkoholizmus ako choroba bol tabu. „My sme však svojim životom a aktivitami ukázali, že s tou chorobou sa dá bojovať, že nie sme odsúdeniahodní, ale že sme ľudia, ktorí chcú žiť plnohodnotný život.“
Dnes je oravskojasenický klub Jaseň centrom abstinetského hnutia na Slovensku. Jeho spoluzakladateľ Vladimír Farský je prezidentom Asociácie klubov abstinujúcich Slovenska.
Z jeho impulzu vznikali postupne na Orave ďalšie kluby, dnes ich osem – v Trstenej dva, jeden z nich na oddelení pre liečbu drogových závislosti v Hornooravskej nemocnici, v Ťapešove, Dolnom Kubíne, Novoti, Tvrdošíne a Oravskej Jasenici plus ďalší je Rosocializačné zariadenie Z-Návrat v Bobrove.
Každý má svoje špecifiká, v niektorých sú starší, inde mladší, niekde abstinujúci alkoholici, niekde gambleri či tí, ktorí snažia odstrihnúť od drog, ale aj ich rodiny. Otvorené sú týždenne v rôznych dňoch, každý si môže vybrať, ktorá komunita komu pasuje.
Už sa nedá cúvnuť
Kým úspešnosť liečby alkoholikov je podľa lekárskych štúdií 20 až 30 percent, úspešnosť u ľudí, ktorí navštevujú kluby, až 90 percent.
Povedal si, že bude dílerom. Bol Čítajte Predvianočné stretnutie klubov z okolia bolo dôkazom, že je o tak. Do Oravskej Jasenice prišlo 160 ľudí a všetci boli spokojní.
„Človek, ktorý bojuje so závislosťou, sa potrebuje rozprávať s človekom, ktorý s ňou bojuje tiež. Stretnutia v kluboch sú najdôležitejšie pre to, aby sme vydržali,“ hovorí Farský.
Aj on prešiel peklom závislosti. Keď sa liečil, sľúbil v Medžugorí Panne Márii, že ak sa z neho dostane, bude pomáhať. A tak pomáha, závislým aj ich rodinám. Zažité skúsenosti, nie poučky, odovzdáva v abstinentských kluboch, na rôznych prednáškach, aj v jeho firme, ktorá stavia domy na kľúč. Pracujú v nej alkoholici. „Zasvätil som tomu život, už sa nedá cúvnuť. Keď už nevládzem, zase niekto príde, že potrebuje pomôcť.“
Nepotrebujú, aby ďakovali
V oravských abstinentských kluboch stavajú na rodine. „Chodia k nám rodinní príslušníci – matky, ženy, deti závislých ľudí. Oni trpia najviac,“ hovorí Farský. „Učíme ich, ako sa majú správať k závislému nielen pred liečením, ale aj počas neho a po ňom. Je ťažké povedať napríklad matke, že jej syn už nemôže u nej jesť, spať, že musí ísť z domu preč. Ale len tak mu môžeme pomôcť. Závislý človek prosí o pomoc až vtedy, keď stratí akúkoľvek oporu. To je hlavná činnosť našich klubov, aby sme sa stretávali, aby sme sa upevnili v tom, čo robíme, ale hlavne, aby sme ľuďom, ktorí majú problém so závislosťou, ukázali cestu.“
Ako Farský hovorieva, každý alkoholik má svoj buldozér, ktorým vytrvale odtláča problémy. Tie sa však hromadia a raz už stroj nebude mať silu tú kopu potlačiť. Šancu dávajú v kluboch každému. „Keď sme niekedy posielali ľudí na liečenie, v zariadeniach, nevedeli, kto sme. Nechápali, pýtali sa, či nezbierajú bezdomovcov.“
Bol gemblerom. Onedlho konečne splatí dlhy Čítajte Dnes o nich vedia, niekedy ich volajú pomôcť k ťažkým prípadom.
Tento rok dal Vladimír Farský, aj s pomocou klubistov, na liečenie 45 ľudí. Všetci boli pripravení na liečbu, rovnako aj ich okolie. „Osobne sa s nimi stretávam. Musia pochopiť, že liečiť sa idú kvôli sebe. Ak niekto povie, že kvôli rodine alebo práci, tak ho na liečenie nedáme.“
Kto ďakuje viac, abstinujúci alkoholik alebo jeho rodina? „Nepotrebujeme, aby ďakovali, ale aby žili,“ hovorí Farský. „Za všetko hovoria stisky rúk a slzy, keď prídu spolu na stretnutie do klubu. Býva to veľmi emotívne. Plače otec, plačú deti, plače matka. Tam slová netreba.“
Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Čítajte
