„Trvalo nám rok, kým sme sa presvedčili, že Vojtaššák bol OK, že to, čo o ňom šíria jeho neprajníci, je značne pokrútená verzia histórie,“ spomína Poláček.
Film je hotový a počas veľkonočných sviatkov ho televízia aj odvysielala.
Tvorcovia si dali záležať na vysvetlení tém, ktoré komunistická propaganda šikovne zneužila na jeho diskreditáciu a potupenie. Žiaľ, mnohé obvinenia z monster procesu 50. rokov sa šíria dodnes, aj napriek tomu, že v roku 1990 bol rodák zo Zákamenného úplne rehabilitovaný zo všetkých vykonštruovaných obvinení.
„Takémuto človeku natočiť film je riadne choré,“ reagoval na sociálnej sieti istý mladík, ktorý mal zjavne s menom Vojtaššák spojenú len jednu, a to negatívnu informáciu.
Presne to isté sa však môže stať aj tomu mladíkovi. Na jednej zo svojich profilových fotografií sa „hrdí“ označením Kokot (zemepisný názov, pozn. autora). Fotku vypĺňa jeho tvár a to slovo na zelenej tabuľke.
„Celé budúce generácie vás naozaj za to môžu považovať,“ skúšam vysvetliť. „Vaše meno, charakteristika, povesť, by mohla byť navždy spojená s ko..tom. Aby to tak nebolo, stačí málo. Aby ľudia vedeli, že tá tabuľka označuje poľskú dedinku a nie vás.“
Pochopil, že treba poznať pozadie, dobu, možnosti, udalosti, históriu a dôležité veci okolo, a potom hodnotiť? Ak si ľudia naštudujú zemepis, nemusia ho považovať za ko..ta.
A to isté platí v posudzovaní biskupa. Navyše, ten mladík si tú nálepku dal sám a môže ju zmazať. Žiaľ, Vojtaššákovi ju dali komunisti a nedovolili mu brániť sa.
