Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

S polnočnej sa chitro uťekalo domof, žebi chitro zboža zrelo

Chto mal peňaze, dal si aj peňaze na stol vedľa svojho taňera, žebi sa mu držaľi.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

Títo ľudia už dnes nežijú, ožívajú však ich spomienky. Prečítať si, ako sa žilo v minulosti, môžeme vďaka vytrvalej práci Evy Kurjakovej zo Zubrohlavy. Stihla ich zapísať.

Rozprávala Mária Tarčáková, rod. Jakubusová, narodená v roku 1897 v Zubrohlave

Keť som bola mala, vianočni stromček sa uvazal hore nohami u povali korunkom dolu. Ďeťi navistrihovaľi oveček s papiera, a inich takich figurkof, jablučka sa daľi a to sa uvazalo na ten stromček. Ňeboľi tam žadne svečky, aňi žadno skľeno, aňi ňič. Ľen u bohačof- plaťeňikof Heretika, Tomaštika, Kovaľčika, ďe maľi kopu gruntu, tam uš maľi te veľke stromki...

Skryť Vypnúť reklamu

...Na večeru boľi najprf oplatki z madom, potom švapka z mľekom, potom haluški omasťene maslom a s opraženom cebuľkom. Potom sa jedla griska, ľen tak uvarena na mľeku, aňi ňeomasťena, potom zme jedľi hrach a potom ešte sľifki z haluškami, aj same slifki, bez halušek. Hodňe zme teho jedľi, to mama moja strašňe hodňe teho navarila, to uš bola hosťina, aľe ľen samo tako bjedňejšo. Ribof žadnich zme ňemaľi, keť som bola mala, aňi haringof. To ftedi tak bolo.

Moja mama išla v deň Vilije na sanečkach do Rapče do bratanca na poľena, žebi sa ces svatki z vrbini v izbe nesipalo, žebi sa bes svatki ňemuselo vrbinom kuriť.
Prišla do tej Rapče, a tam sa v deň Vilije ešťe na humňe mlaťilo zboža cepami a v dome ešťe ľen izbu mazaľi. A u nas uš bolo jako na svatki. Taki ľuďia boľi ešťe zaostaľi f tej Rapči.

Skryť Vypnúť reklamu

V ďeň Tomaša pred svatkami sa nosili polazňiki. To taki menši chlapci roznašali. A za to im davala mama grajcar, ľebo dva, i spievakom sa davalo. To uš pať grajcari sa davalo ľen uš takej bľiskej roďiňe. No aľe teho roku uš v Božo naroďeňa ňebol aňi jeden vinšovňik vinšovať nam hodi.

Mária Grobarčíková, rod. Sahuľová, narodená v roku 1923 v Bobrove

Ces Šťedri deň gazďina pripravila stol, ofsa pot obrus, zrno šetkich druhof i švapku jednu ľebo dve i peňaze. To zrno, keď zme išľi sať, dala do vreca. Do každeho po troche.

Prečítajte si tiež Ľudia aj kúsok handričky využili, palici tiež vedeli dať život Čítajte 

Na stol sa daval veľki bieli obrus. Ňigdi sa ňedavalo piť, aľe na Vianoce dala mama každemu hriate. Daďe bolo vo zviku doňesť do izbi oklacek slami a davaľi tu slamu po zemi. Aš po Vianocach hu vyhoďiľi, bo že sa pan Ježiš na slame naroďil. Ti starši ľuďa ešte od mami, variľi s každeho jedla po troche. Mi kapusňicu s udenimi ribami a pražene ribi. Uš vtedi mama robila obaľovane ribi.
Čo zostalo, pozberala do miski a išla do stajňe s tim, dať každemu po troche. Po spievaňi zme choďiľi po večeri. Take verše keď sme už boli večše, to nam davaľi po koruňe, keď male, to po haľeri. Spievali zme vianočne piesňe. Do Gandich zme išľi, to nas do izbi volali...

Skryť Vypnúť reklamu

Mária Jarošová, rod. Jagelčáková, nar. 23. 7. 1923 v Bobrove

Na Tomaša choďiľi chlapci: Oceľe, oceľe, doňesol som vam oceľe, abi sa vam hrnce miski nepobiľi, abi sťe boľi taki zdravi, jako všetci anďeľi. Ešťe viac teho vraveľi, aľe uš ňepametam.

Pred Vianocami? Oplatki sa nosiľi, rechtor pekol, ľebo vo fare, chlapci roznašaľi. Keľo chto ksel, dal peňaze. Na karťičku sa pripisalo, keľo dava. Mi zme mali pčeli, to sa i v opchoďe kupilo. Varilo sa. Med, oplatki, kapusňicu, ribi. Ribi i f kapusňici sa uvariľi i vypražaľi sa. I obaľovaľi sa jako teras.
Sľifki zhaluškami maslom masťene, oľej bol taki ľanovi, f poste. Ku ribam zemiakovi šalat, to maminka vždi robila. F peci sa kolače pekľi s kisnuteho ťesta. Mreškovo ťesto sme večiňe (piekli, Eva K.). Aj grisku.
Do kapusňice sa davaľi hubi, sľifki, figi sa kupovaľi na takich vencach. Naši choďiľi na jarmaki...

Choďiľi zme po spievaňi, spievaľi zme pesňički jako i teras, aľe malo ľuďia choďia uš teras. O Šťefaňe sa chodilo spievať: O Šťefaňe naš patroňe mi ťi vinšujeme, a zo srca ti prajeme, živi buďeš Štefaňe, toľke roki i hoďini ktore ti prežiť maš, budu hojne a spokojne da ťi to Pan Boh naš. I mi ťi to vinšujeme a zo srca ťi prajeme, zdravi buďeš živi buďeš Šťefaňe, ľebo O Jaňe...
Choďiľi aj betľehemci. Čo ňesol betľehem. Za večer keľo sťe ich pusťiľi? Ňe jako teras...

Na Novy rok: Ponaj Boh na zdravia na šťasťia, na tento novy rok. Hojnosťou, plennosťou, na poľi uroda, a v izbe mier pokoj, Chvaľenpanježiš!

Kristína Šimalčíková, rod. Kakaľaková, narodená 19. 12. 1907 v Bobrove

...Vilľja? Na stol zrna trošku s každeho: švapka jedna aji veľki chľep, chto mal peňaze, dal si aj peňaze vedľa svojho taňera, žebi sa mu držaľi. To sa pot ten obrus davalo. Chľep celi, ňeukrojeni. Gazďinka potom keť zme išľi večerať, zme fstaľi a zme sa modľiľi Očenaš, Zdravas, jak dachto umrel (a sin mi zahinul vo Franciji), plakaľi zme, aňi jesť ňechceľi. I jeho taňer tam bol. Gazďina otkrojila, najprf prežehnala, boskala, každi ho boskal a každemu dala po kusku. A cele svatki bol ten chľebiček na stoľe i to zrno. To zrno sa do každeho vreca dalo pri oraňi i tej švapki kusek, žebi bola uroda...

Ilona Galčíková rod. Vlochová, narodená v roku 1919 v Zurohlave

Od Lucije do Viľije sa robil stoľček, aľe tajňe. No a potom sa vzala svaťena voda i krieda i na Viľiju sa šlo na križne cesti, že tam strigi uviďi. To dachto aj veril temu, že tam te strigy uviďi. No a naš oťec (v zmysle manžel, E. K.), do fšetkeho šikovni, teš pošel s tim stoľčekom na križne cesti ku Šuťikovi. Aľe kim tom kriedom opisal koľeso kolo seba, to hňet dostal lapsikom.

To on mal učňof u seba, bo bol šuster a ti učňiska veďeľi o tom stoľčeku i tam ho čekaľi s timi lapsikami. To boľi take remeňe, bo mu ňechceľi kosti dolamať, to ľen žebi mu taku priučku daľi, no jak mal dachto i dajake učti ňevibavene. Aľe oťec sa veru doma ňepriznal, choc tich učňof i poznal, že lapsikom dostal. I take strigi tam viďel, čo ho lapsikami zbiľi. To fšeľičo prvej robiľi.
Ja si pametam taky stromček, že i papierove ružičky na ňom viseľi. Papierove reťazečki boľi na ňom a svečky sa daľi kupiť, take svečečky male. Stromček bol mali, na stoľe, ľebo na stoľci.

Prečítajte si tiež Takto bolo v škole za Hviezdoslava a budovania komunizmu (+foto) Čítajte 

Cez ďeň sa ňejedlo na Viľiju, ľen švapka pečena i surova kapusta na obet. No a keť uš vizvaňalo na večer, to sa išlo večerať. Švapka s mľekom, hrach, sľifki z haluškami. Oplatki to uš vždi. Otkladalo sa zo všetkeho na jeden taňer. Potom sa to vyňeslo do poľa (von), pred večerom zme sa pomodľiľi Očenaš. Potom po večeri sa choďilo po spievaňi. A potom sa choďievalo na polnočnu. Streľalo sa s karbitu. V Božo narodeňa sa ňechoďilo na nadštevi nikďeľ, to bol najvačši svatek. V Božo naroďeňa sa choďilo ľen po vinšovaňi a siplo sa trochu ofsa po zemi, žebi bola bohata uroda. Vinšovalo sa: Vinšujem vam hodi, žeby sťe ňepiľi vodi, vince a paľence, z makom opekance.

Na stari rok sa takisto večeralo, čo i na Viľiju. Išlo sa na poďakovaňa staremu roku do kostola. Ňešli ftedi ľuďa spať, dachteri išľi na zabavu a dachteri doma čekaľi pri žitnom viňe. To ňebolo ftedi paľenkof. To kisiľi zo žita vino.

Emília Plutová, rod. Piteková, narodená v roku 1910 v Zubrohlave

Celi deň sa posťilo. Švapki zme upekľi i surovej kapusti na obet. No a potom oplatki i mat. Oplatki sa doma pekľi. Požičaľi zme kľešťe s fari i peklo sa chockaďe. No a mat – keť ňebolo madu, daľi zme uvarenej kavi ľebo cigorie i trochu cukru i bol mat. Žitna kava sa upražila, to sa upražilo žita, ľebo jačmeňa, to sa zas pražil jačmeň. No a trochu cigorije sa zas do teho kupilo. No potom sa na Viľiju varil hrach, švapka, opekance, to sa s kisnuteho ťesta kolačoveho guľečky dali na pekarňicu piesť.

Keť sa upekľi, dalo sa na misku, zaľalo sa ťeplym mľekom i zasypaľi makom povrchu, pocukriľi, aľebo madom poľaľi, žebi bolo slatko. Potom haluški zo sľifkami, prvej sa i griska varila zo čkoricom, maselkom omasťena na Viľiju. Ribi zme ňekupovaľi, bo ňebolo tak peňazi. Pred večerom zme sa modľiľi. Hoďilo sa trochu hrachu po sťenach, aľe ňeviem prečo. Otkladalo sa na taňier a potom sa to odňeslo statku do maštaľe.
S polnočnej sa chitro uťekalo domof, žebi chitro zboža zrelo, uťekalo sa do humna nabrať koňičiny, sena, žebi i statek veďel, že su svatki...

Terézia Pjenčáková, rod. Raticová, narodená v roku 1910 v Rabči

Čo muselo bisť na stoľe na Viliju? No to musel bisť veňec s teho zboža, čo sa samo posledňo skosilo. Keť venca ňebolo, to sa trochu mlaťeneho zrna dalo. Potom tam musel bisť cesnak, ľebo sa ňim zrobil križik na čelo, aby temu človekovi celi rok striga neubľižila. Ten križik zrobil oťec, ľebo maťer. Potom sa z chľeba ukrojil vrch, vidlabal sa s ňeho posredek, a do teho sa vložiľi oplatki z madom. To sa odložilo a tim sa okiadzal statek, keť ho dachto urieknul. Pot stol sa položil lancuch, to bola taka reťas od voza a o tu sa oťeraľi nohi, žebi sa ňeoberaľi.

Prečítajte si tiež Betlehemy Babej hory sú tu opäť Čítajte 

Do šafľika sa doňeslo hrubej švapki, žebi do roka ňezachibela. A musel bisť uvareni hrach na večeru. Pred jeďeňim gazda chiťil teho hrachu do ruki, porozhadzoval ho po fšetkich kutach a pritom vravel: -Žer biedo a neuškoď nam celi rok. Madom sa poťerala hlava husam, žeby ich husar pojimal.
Potom sa ešťe variľi slifki z haluškami a ribi. To choďiľi v zime chlapci ľebo i chlapi zo sekerkami po ľade, virubaľi do ňeho ďuru a keť sa riba ukazala, to ťup po ňej i bolo. To te ribi ňikdi ňechibovaľi. A ešťe fšeľičo bolo, fšeľijake te zviki.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 032
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 996
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 074
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 203
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 332
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 794
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 557
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 277
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 276
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V Kultúrnom dome v Zuberci dnes vytvorili dve odberové miesta.

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?