ORAVSKÁ LESNÁ. To, čo by niekto vyhodil do koša, ľuďom so zberateľskými sklonmi prináša potešenie, uspokojenie aj zvýšený adrenalín.
Medzi takých patrí aj 50-ročný Ľubomír Poleč z Oravskej Lesnej. Už viac ako 30 rokov zbiera pohľadnice štátov, miest, obcí.
V roku 2010 dosiahol slovenský rekord. V zbierke mal 32 125 pohľadníc. Teraz ich má už 55 825.
A jeho poklad sa neustále rozrastá, mesačne o stovky. Väčšinu dní v roku si vo svojej schránke nájde ďalšie kúsky. Aj v deň našej návštevy ich tam mal viac ako 20, my sme priniesli približne rovnaký počet. Bola medzi nimi aj vzácna, jubilejná Zázrivá vydaná k 450. výročiu prvej písomnej zmienky o dedine z roku 2006.
Oslovuje obecné úrady
Ľubomír začal ešte za socializmu pracovať v stavebníctve. „Chodil som po stavbách po bývalom Československu, nosil som si odtiaľ pohľadnice. Potom mi ich začali posielať kamaráti.“
Vo viac ako 250 šanónoch, ktoré zaberajú jednu stenu izby, má pohľadnice z rôznych kútov našej planéty, z takmer 170 štátov, zo známych, ale aj menej známych miest. Väčšinu tvoria domáce.
Na Slovensku je 2750 obcí, miest je 140. Poleč má pohľadnice z viac ako 2200. Tvoria väčšinu jeho zbierky.
„Dnes prišlo Višňové z okresu Nové Mesto nad Váhom aj Bílkove Humence z okresu Senica. Tieto dediny som v zbierke ešte nemal. “

Zberateľ nečaká na farebné obrázky pasívne.
„Obvolávam obecné úrady s prosbou, aby mi niečo poslali. Ale niektoré dediny sú tak malé, že pohľadnice nevydávajú. Iné zasa radšej investujú do magnetiek, ktoré sú teraz veľmi populárne.“
Presnú evidenciu si vedie nielen o prijatých kusoch, ale aj o tom, kedy telefonoval, čo mu povedali, aby vedel, či sa má ešte ozvať. Ak mu poštárka sľúbené pohľadnice nedonesie, pripomenie sa ďalším telefonátom. Keď ju dostane, zapíše si aj dátum založenia dediny a počet obyvateľov.
Raritné kúsky
Ďalším spôsobom rozširovania zbierky je výmena. Niekedy mu pošlú z obecných úradov viac kusov, ponúkne ich kamarátom. Oni mu zase pošlú svoje duplicitné.
Niektoré kúpil v obchodoch či na internete.

„Mám známeho zberateľa telefónnych kartičiek, on má známeho Francúza. Ten mu dodáva aj pohľadnice, ktoré už prešli poštou, teda boli doručené. Pošle mi zoznam aj s fotkami a vyberiem si.“ Ceny nie sú vysoké, pohybujú sa od niekoľkých desiatok centov po niekoľko eur.
Osobitnou kategóriou sú staré pohľadnice. Má aj také, no nie je ich veľa.
„Pracujem na píle, nemám sto eur na jednu pohľadnicu. Ale sú zberatelia, ktorí sú ochotní také sumy zaplatiť. No väčšinou sa sústreďujú na vybrané mestá či oblasti.“
Okrem tradičných papierových sa môže pochváliť aj drevenými. Je na nich orloj v Starej Bystrici, ale aj Oravská lesná železnička v Oravskej Lesnej. Z Rimavskej Soboty dostal korkovú.
Vzácnosti zo zahraničia
Zberateľ ochotne siahol aj do regálov s pohľadnicami zo zahraničia. Z Austrálie ich má 243, z Nového Zélandu 133, z Ázie viac ako 1800, z Ameriky 1041, z USA viac ako 1400. Pri Afrike má napísané číslo 1627. Je medzi nimi aj medená z Juhoafrickej republiky.

Oveľa menej pochádza z malých štátov či krajín, ktoré sú ťažko dostupné. Papuu Novú Guineu zastupuje päť kusov, Šalamúnove ostrovy dva, Tonga, Tuvalu, Vanuatu, Kiribati, Marshallove ostrovy po jednom. Rovnako zo Severného Cyprusu, ktorý anektovali Turci a volá sa Kibris Turk.
Len jednu má tiež z Kataru, napriek tomu, že katarská Doha je obrovské medzinárodné letisko, na ktorom ľudia často prestupujú pri letoch do Ázie a po ceste nazad do Európy.
„Kamarát tam tiež bol, no na letisku sa vraj pohľadnice kúpiť nedajú a vonku sa nedostanete, ak len prestupujete.“
Nechýba mu ani vojnou zmietaný Afganistan či nepokojný Irak. Dodávateľom zaujímavých kúskov je jeho kamarát slúžiaci vo francúzskej Cudzineckej légii. Daroval mu Džibuti.
Osobitne si cení pohľadnice z komunistickej Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a Antarktídy.
Špeciálne sú tie, ktorých súčasťou sú peniaze, kovové aj papierové. Má ich z Lesotha, Etiópie, Južnej Afriky, Tahiti, Jersey, Grónska, teritória austrálskej, francúzskej či britskej Antarktídy.
Slovenský rekordman nezbiera vianočné či veľkonočné pohľadnice, no dve také si v jeho šanónoch miesto našli. Jednu dostal na Veľkú noc od Mikuláša Dzirundu, ktorý bol vtedy premiérom. Druhú mu poslal so slovenským aj maďarským prianím radostného prežitia vianočných sviatkov Pál Csáky, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády Slovenskej republiky.
Adresa:
- Ak si pri vašej radosti z relaxu a oddychu spomeniete aj na zbierku pohľadníc Ľubomíra Poleča, neváhajte a pošlite jednu aj jemu na adresu Ľubomír Poleč, Pribišská 133, Oravská Lesná 029 57. Potešia ho aj pohľadnice, ktoré ste dostali a chcete ich vyhodiť do koša.