Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Výskum Michala Šprláka z Oravy zaujal aj odborníkov v NASA

Na Slovensku ho nechceli, vo svete sa stal uznávaným vedcom.

Michal Šprlák a Abel-Poissonov integral. Michal Šprlák a Abel-Poissonov integral. (Zdroj: Michal Šprlák)

„Myslím si, že som normálny, no ľudia si možno myslia, že nie som,“ hovorí 37-ročný Michal Šprlák z Dolného Kubína, ktorého sme si obzreli, či je strapatý a roztržitý. Tak si totiž veľa ľudí predstavuje vedcov. „Nemám auto, jazdím do práce tri roky na bicykli, lebo viem, že keby som jazdil na aute, tak by som na prvej križovatke nabúral. Lebo ráno vstanem a začnem premýšľať. Chápete, rozmýšľam nad tým, čo idem robiť. Ale nie že ráno vstanem a začnem rozmýšľať. Ale ja idem spať a rozmýšľam o tom, čo idem zajtra robiť. Rozmýšľam nad tým, čo robím, prečo to tak je a prečo nie je, ako to vyriešiť. To je práca na 24 hodín. Z tohto hľadiska možno máte pravdu, som strapatý a roztržitý vedec.“

Skryť Vypnúť reklamu

Oravčan tesne pred Vianocami sedel v lietadle, ktorým sa na chvíľu vracal domov po trojjročnom pôsobení na univerzite v austrálskom Newcastle. Niesol si so sebou aj ocenenie Medzinárodnej asociácie geodézie za rozvoj geodetického matematického aparátu na modelovanie tiažového poľa Zeme. Túto cenu udeľujú raz za štyri roky vedcovi do 40 rokov. Od roku 1975 ju na svete získalo len 11 ľudí, Michal Šprlák sa stal dvanástym.

Zameral sa na tiaž Zeme

Cesta Michala Šprláka k významnému oceneniu začala na dolnokubínskom gymnáziu. Po absolvovaní STU v Bratislave získaval, ale aj rozdával vedomosti okrem Slovenska v Nórsku, Čechách a Austrálii.

Prečítajte si tiež Oravskú dedinku preslávil kameň. A dnes? Čítajte 

Z Dolnokubínčana sa stal celosvetovo uznávaný špecialista na meranie tiažového poľa Zeme. Čo sa skrýva za týmto pojmom? „Je to odraz hmotnosti, zrkadlo hmotnosti,“ hovorí Šprlák. „Vidíme, ako sa mení hmotnosť Zeme. Nemyslím celková, ale v lokalitách. Napríklad pri roztápaní ľadovcov. Podobne situácie so zmenou tiaže nastávajú v rôznych regiónoch. Veľké vodné toky Amazonka, Mississippi, Volga majú v niektorých ročných obdobiach viac vody a teda viac hmotnosti. Keď je sucho, majú menej vody a menej hmotnosti. Meria sa to aj pomocou tiažového zrýchlenia.“

Skryť Vypnúť reklamu

Na sledovanie týchto parametrov slúžia vesmírne družice. V Nórsku na univerzite

využíval údaje družice Európskej vesmírnej agentúry GOCE. Mapovala statické gravitačné pole Zeme. Po presune do Plzne dáta získaval z družice GRACE, ktorú na obežnú dráhu vypustila NASA. Jej úlohou je mapovať časové zmeny gravitačného poľa Zeme, využívané aj pri spomínanom roztápaní ľadovcov. S touto misiou a jej meraniami pracuje viac ako desať rokov.

Počítal, počítal, počítal

Získať dáta z družíc je jedna vec. Druhou, vôbec nie ľahkou, je ich spracovanie. A tým sa Oravčan zaoberá. „V Plzni som vyvíjal matematický aparát, ako dáta družíc dostať bližšie k povrchu Zeme. Riešil som, aká je matematika za tým, ako to urobiť. To nie je len tak, pozbierať družicami dáta a zrazu sa pozeráte na mapy. Ale musíte to vhodne zmodelovať. Musíte využiť matematiku, aby ste merania rozumne zmenili na niečo použiteľné, čomu rozumejú geodeti, geofyzici.“

Skryť Vypnúť reklamu

Za štyri roky publikoval viacero odborných článkov, v ktorých popisuje, čo sa mu podarilo. „To bolo pre ma zlaté obdobie. Napísal som veľa teoretických článkov vyplnených rovnicami, napríklad v jednom som mal dvesto rovníc. A so spolupracovníkmi na čele s profesorom Pavlom Novákom sme geodéziu posunuli ďaleko z teoretického hľadiska, do miest, o ktorých predtým nikto ani nesníval.“

Geodeti do roku 2012, kým neprišiel Šprlák do Plzne, používali len určité druhy meraní. Dostali sa len po druhé derivácie potenciálu. „Prišiel som s tým, čo takto využiť iné meranie. Poďme sa pozrieť na tretie derivácie, čo to urobí. Rozvíjal som aparát tretích derivácii, to dovtedy v geodézii nikto neurobil.“

Všimli si to svetové kapacity, významní vedci a profesori, ktorí mu za to udelili spomínané ocenenie IAG Guy Bomford Prize.

Zem nie je guľatá

Michalovi sa podarila aj iná jedinečná vec. Vyriešil teoretické otázky zamerané na modelovanie tiažového poľa s elipsoidickým tvarom Zeme. Tým pokračuje aj v Austrálii. Geodeti doteraz modelovali roztápanie ľadovcov s využitím sférickej geometrie Zeme. Ak sa pozriete na Zem zďaleka, javí sa ako guľa. Ale pri poloosi od stredu zeme po rovník a poloosi od stredu zeme na pól je rozdiel 21 kilometrov. Zem je sploštená, je to elipsoid. To nie je novinka.

Prečítajte si tiež Oravčanka tvorí vlastnú ekologickú módu Čítajte 

„Začal som uvažovať, že začneme modelovať roztápanie ľadovcov pomocou elipsoidickej aproximácie Zeme. Zistili sme, že rozdiel medzi guľovou a elipsoidickou aproximáciou dáva 10 až 15 percent viac, teda viac roztopených ľadovcov. Sledovať ľadovce cez elipsoidickú aproximáciu bol môj teoretický nápad. Potom sme to ukázali aj číselne. Teraz sa na to pozerajú v NASA, pretože pracujem s profesorom Shin-Chan Han, a ten tam osem rokov pracoval.“

Čím reálnejší tvar Zeme sa používa na modelovanie tiažového poľa Zeme, tým reálnejšie výsledky dostanete. Tie ešte treba overiť, lebo existujú iné metódy, ktoré podávajú informácie o roztápaní ľadovcov alebo o hydrologických podmienkach.

„Vzájomne sa všetci vedci z rôznych odvetví kontrolujeme a snažíme sa to skĺbiť. V našej komunite sme vzájomne prepojení a robíme na podobných problémoch. Máme vlastný jazyk. Trvalo mi roky, kým som porozumel všetkým pojmom.“

Mŕtvy mesiac je dôležitý

V Austrálii sa Michal Šprlák zaoberal aj modelovaním tiažového poľa asteroidu Ceres, začal sa venovať tiažovému poľu Mesiacu.

Prečítajte si tiež Ľudia aj kúsok handričky využili, palici tiež vedeli dať život Čítajte 

Na našu pripomienku, že je to mŕtvy objekt, zareagoval. „Máte pravdu. Mesiac je v podstate geologicky mŕtvy, mŕtva skala. Ale motiváciou štúdia tiažového poľa je v prvom rade snaha dozvedieť sa jeho zloženie, čo tam je, eventuálne, čo by sme mohli využiť, aké nerastné bohatstvo.“

Ale toto skúmanie má aj iný motív. Mesiac je ideálna stopa toho, čo sa dialo v slnečnej sústave v minulosti. Všetky krátery sú zrkadlo toho, čo sa dialo pred miliardami rokov.

„Z toho vedci dedukujú, takto sa slnečná sústava vyvíjala. Keď pochopíme to, čo sa dialo v minulosti, môžeme predpokladať niečo dopredu. Hlavne z pohľadu, ako sa to vyvíjalo, ako sa vyvinuli planéty, ako sa možno vyvinul život. Povrch Zeme je mladý, má moria, stromy, vodu. Ale na mesiaci majú veci stovky miliónov rokov. Preto to zaujíma planetárnych vedcov.“

Má skúsenosti s Marsom

Na otázku čo ďalej, odpovedal jasne. „Keď ste geodet, nie ten, čo chodí merať pozemky, ale takýto, obzory sa otvárajú doširoka. Tento matematický aparát a fyzikálne princípy fungujú tak isto aj na iných planétach a telesách. Dnes sa veľa hovorí o Marse. Už mám aj s ním nejaké skúsenosti, mám niečo napočítané.“

Prečítajte si tiež Vo svojich regáloch má Ľubomír takmer celý svet Čítajte 

Michal Šprlák zhodnotil vývoj vedy. „Veda dneška je totálne šialená, neverili by ste, čo sa vo vede deje. Čo vedci robia. Všade sú nehorázne čísla, čísla, čísla a grafy. Všetci naháňajú len čísla, aplikácie a v geodézii takmer nikto nerobí teóriu. Všetci na to zabudli. Používajú teoretický aparát vyvinutý pred dvesto rokmi a viac. Produkujú mapu, ďalšiu mapu a ďalšiu mapu. Pritom teória sú fundamenty, ktoré hovoria o tom, kde sa to má posúvať. Keď sa pozriem dozadu, vidím, že som niečo urobil. Vedel som, že som niečo spravil, viem to zdokumentovať. Ocenenie som nedostal za pekné oči či nohy. Dôležité pre mňa je, že ma ocenili starší. Povedali, že výsledky mojej práce sú zaujímavé, páčia sa nám. Beriem to ako záväzok a tento odbor chcem rozvíjať ďalej.“

Od nového roku mení pracovisko. Spolu s priateľkou, vodohospodárkou Andreou Števkovou z Liptovského Mikuláša, sa z Austrálie vracajú do Plzne.

O návrate na Slovensko neuvažoval. „V roku 2012 som išiel na STU do Bratislavy, kde mi povedali, tu miesto pre teba nie je, tak som išiel do Čiech. Teraz sa tam rád vraciam.“

Pozrite si tiež Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  2. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Bývanie v meste predlžuje život
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 929
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 349
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 675
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 483
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 288
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 081
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 021
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 892
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 617
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 456
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Zadné stavy domu v plameňoch.

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. A dnes?

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. Chlapi ho v krčme za to zmlátili a chvíľu bol pokoj. Násilie je v spoločnosti odjakživa, nie rovnako sa však jednotlivé generácie s násilím pasujú.

Prvý víťaz Krištálového puku

Oravský hokejista strelil najkrajší gól mesiaca október.

Samuel Zahradník získal tento nádherný puk.

Modernizujú futbalové športovisko, už to bola katastrofa

Životnosť umelej trávy skončila pred troma rokmi, treba 220-tisíc eur.

Nová tribúna vo výstavbe.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Už ste čítali?