Každý má vlastne ôsmich prastarých rodičov. Keby sme išli do desiateho pokolenia, tak tisícdvadsaťštyri, keby do dvadsiateho, tak milión štyridsaťosemtisíc päťstosedemdesiatšesť.
Kde sú? Keď niekto zomrie, zvykneme povedať, že nás predišiel do večnosti. Starí musia, mladí môžu. Kde je tá večnosť? Je na dosah.

Kedysi, za čias hlbokého socializmu, som presviedčala profesorku na skúške z marxizmu a leninizmu o existencii duše. Komunista a duša boli vtedy ako čert a svätená voda. Argumentovala som zákonmi z učebníc. Ak platí zákon špirálovitého vývoja, teda, že všetko sa raz vráti avšak na vyššej úrovni, čo je potom smrť? Koniec? Aká je jeho vyššia forma života?