ORAVSKÁ JASENICA. Bol krásny jesenný slnečný deň, 19. októbra 1957. V dedine mlátili obilie poslední občania, úrodu z poľa už mali obyvatelia doma, ešte povyháňali do prírody rožný dobytok, aby sa napásol na čerstvej tráve.
V ten deň sa konali v obci dve svadby, jedna v strede obce, druhá na vyšnom konci. Svadby začali už v dopoludňajšom čase a potom nasledovala svadobná hostina s obedom, mala pokračovať tancovaním v miestnej krčme a ďalším pohostením v rodinách. Aj moji rodičia a sestra boli na svadbe.
Mamkin brat vydával dcéru. Mama prišla na poludnie domov nakŕmiť domáce zvieratá.
Oheň sa šíril rýchlo
V tom čase prebiehalo v miestnej škole združené vyučovanie. Prváci osobitne, druháci spolu so štvrtákmi, tretiaci s piatakmi. Do poludnia boli od ôsmej do desiatej dve alebo tri hodiny, a po poludní od trinástej do pätnástej hodiny dve hodiny. Vyučovali traja vyučujúci, jeden z nich bol súčasne aj riaditeľ školy. V tom čase sa chodilo do školy aj v sobotu.
Celodrevené pamiatky na Orave by vzbĺkli za pár sekúnd. Ako sú zabezpečené? Čítajte Bol som piatak, bolo popoludňajšie vyučovanie, učiteľ nám dal prácu a venoval sa tretiakom. Zrazu cez okno sme zbadali kúdoly dymu. Niektorý z chlapcov poznamenal, že to ide po ceste parný valec a bude upravovať niekde cestu.
Učiteľ ale zhodnotil situáciu inak. Prikázal nám, aby sme zostali v triede a on vybehol ku neďalekej požiarnej zbrojnici a spolu s inými chlapmi vytiahli miestnu striekačku a ťahali ju ku zdroju požiara.
Pretože oheň vznikol na mieste, kde bola porozkladaná slama, ktorá sa opierala o drevený dom, oheň sa začal prudko šíriť a jednoducho ho okolo pracujúci chlapi neuhasili. Chytil sa jeden, druhý dom a prudký vietor pomáhal ho šíriť . My, piataci, keď sme videli, že horí, vybehli sme z triedy a kázali sme, aby všetci rýchlo utekali domov. V škole nikto nezostal. Zakrátko začala horieť aj strecha školy.
Čo stihli, vyniesli von
My sme bývali neďaleko školy, dobehol som domov, kde som našiel bezradne pobehovať o šesť rokov staršiu sestru. Napadlo nám, že ideme pobaliť rýchlo bielizeň a oblečenie. Sestra prestrela na zem plachty a ja som vyhadzoval zo skrine. Niečo sme vyniesli do betónovej sýpky, ktorej plechové dvere sa našťastie otvárali dovnútra.
Oheň sa šíril rýchlo. Mama vyviedla z maštale dva kone a odviedla ich na vyšný koniec za vodu, kde ich nechala u vzdialenej rodiny. Medzitým nám prišli pomôcť cudzí ľudia, podarilo sa im vyniesť do záhrady z jednej izby postele a dve skrine. Otec najskôr pomáhal hasiť, ale keď videl, že sa oheň šíri smerom k nášmu domu, prišiel do domu. Za pomoci niekoľkých chlapov vytlačili do záhrady niekoľko veci potrebných v gazdovstve. Pre krátkosť času mnoho vecí, čo sme mali doma, zhorelo.
Fárali do baní, aby dedina, ktorá ľahla popolom, prežila Čítajte Zaujímavé je, že požiarnici mali problémy so striekačkami. Boli pripravení na hasenie, ale nenaštartovali ich. Medzitým sa naša mamka vrátila domov. Vbehla do izby a zistila, že nič z jej veci nevyniesli. Zbadala, že ani šijací stroj nikto nevyniesol.
Schytila ho a začala ťahať von. Keď prišla na schody do domu, už bolo všetko v plameňoch. Našťastie inštinktívne namierila, kde boli dvere do domu a podarilo sa jej vybehnúť von z plameňov na ulicu a zachránila sa.
Šijací stroj sme našli po požiari na schodoch obhorený. Spomínam si, že ešte v posledných minútach som bežal po našom dvore von do záhrady a videl som, ako sa po streche nášho domu valí ohnivý „kohút“.
