Osem stupňov na štarte a silný severný vietor. Podľa meteorológov panovali také zlé podmienky na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach v roku 1998. „Mám rada chladnejšie počasie, ale vietor je môj najväčší problém. Verila som, že aspoň v druhom kole bude slabší a dokážem bežať rýchlejšie. Lenže bolo to práve naopak. Druhú polovicu maratónu som mala pocit, že fúka takmer celý čas a bežím proti stene,“ povedala Lucia Vlčáková z Veličnej, ktorá sa časom 2:49:19 h stala majsterkou Slovenska v maratóne.
Každodenná drina
Bežkyňa z Oravy prišla do Košíc v životnej forme. Absolvovala dve náročné sústredenia. Najprv trénovala mesiac vo švajčiarskom St. Moritzi a následne ďalší mesiac v Maroku s tréningovou skupinou talianskeho maratónca.
Olympiáda nie je stratená Čítajte Na prvý pohľad to vyzerá, že Lucia má vytvorené profesionálne podmienky, ale pravda je iná. Ako väčšina bežcov trénuje v rámci svojho voľna a musí obetovať vlastné úspory. „Behať profesionálne je len môj sen,“ hovorí zamestnankyňa VŠC Dukla Banská Bystrica.
„Trénujem popri práci. Na sústredenie si musím zobrať dovolenku a keď už nemám žiadnu, tak neplatené voľno. Nikdy som nedostala ani jedno euro na prípravu a úplne všetko si financujem sama.
