TRSTENÁ. V školstve pôsobí od roku 2002. V roku 2006 prvýkrát svojim prváčikom odovzdal netradičnú vyučovaciu pomôcku – notebooky. Odvtedy sa v triedach Petra Palla zo Základnej školy Rudolfa Dilonga veľa zmenilo. A zmenil sa aj on a jeho pohľad na školstvo, ktorému však zostáva verný a zrejme aj navždy bude.
Po rokoch inovácií učiteľa z malého mesta ocenili i odborníci. Stal sa Učiteľom Slovenska.
Kedy vám prvýkrát napadlo, že z vás bude učiteľ?
Ľudia aj kúsok handričky využili, palici tiež vedeli dať život Čítajte Od štrnástich rokov som robil s deťmi. Počas strednej školy som sa dostal k saleziánom, kde sme pracovali s mládežou. Po nej som sa rozhodol, že chcem zostať v pedagogickej oblasti. Rozhodol som sa pre prvý stupeň, pretože menšie deti boli bližšie môjmu srdcu, získali si ma úprimnosťou.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Traktoristom ako môj otec. Neskôr som chcel ísť na konzervatórium, lebo ma bavilo hrať na akordeóne. Ale keď už som začal uvažovať o reálnom zamestnaní, tak som sa rozhodoval medzi pedagogikou a stolárstvom. Vtedy frajerka, dnes manželka, išla na pedagogiku, tak sme sa zhodli, že to skĺbime. S drevom robím stále, je to moje hobby.
Začínali ste ako klasický učiteľ. Ako ste sa dostali k alternatívnej výučbe?
Celý môj život je o experimentoch a o tom, že si chcem získať deti. Vždy boli akčné, no prekážal mi spôsob odovzdávania informácií. Chcel som deťom učivo priblížiť moderne a sebe uľahčiť prípravu. Polhodinová príprava na tabuli bola pre mňa zabijak. Preto som chcel dostať do výučby technológie.
S kolegom Lolom Mačorom sme v roku 2006 boli na mojej prvej konferencii. Poradil mi, aby som si tam povedal svoju víziu. Natočil som prvé video. S malou dušou som predniesol, že chcem modernizovať školstvo.
