ORAVSKÁ POLHORA. Najskôr urobili nad dedinou, neďaleko miesta, kde kedysi stáli Polhorské kúpele, altánok s pumpou, do ktorej priviedli vodu zo slaného prameňa.
Potom v centre dediny postavili neveľké inhalatórium, v ktorom špeciálnym rákosím steká tiež slaná voda a ľudia ju tam môžu chodiť kedykoľvek inhalovať.
Najnovšie obec začala vzácnu slanú vodu spod Babej hory propagovať tým, že z nej odvára soľ.
Nový spôsob propagácie
Technológia či spôsob odvárania soli sa nezachovali. Známe z dobových dokumentov je len to, že Oravskopolhorčania už za čias svetoznámych kúpeľov z konca 19. storočia odvárali soľ zo slanej vody a vyvážali ju do celého sveta. Výnimkou neboli ani už vtedy dobre známe Karlove Vary. Súčasné vedenie samosprávy si však dalo za cieľ prírodné bohatstvo propagovať viac a viac. A vybralo sa práve cestou odvárania soli.
Keď padne hora, nastúpia drevorubači alebo lykožrút Čítajte „Je to iniciatíva Ivana Matisa, my sme jeho nápad uvítali a pretavili do reality,“ hovorí starosta Michal Strnál. „Soľ má obrovský úspech, hoci sme s rozdávaním týchto netradičných darčekov začali len nedávno. Všetkých to zaujíma a chcú mať vrecúško doma. Zrejme preto, že ide o niečo nové, netradičné, zaujímavé a zároveň aj liečivé. Ľuďom sa to páči.“
Od začiatku improvizuje
Do odvárania soli sa pustil pracovník obecného úradu Ivan Matis. Okrem iného sa zaoberá aj históriou dediny a všetkým, čo s ňou súvisí. Táto nová myšlienka bola pre neho výzvou. „Vedeli sme, že soľ predkovia odvárali, vraj až do 70. rokov, ale nemáme potuchy, ako to robili,“ hovorí. „Tak som začal improvizovať.“
Z prameňa priviezli tisíclitrovú nádrž vody a začali ju postupne odvárať. K soli sa však nie a nie dopracovať. „Zistili sme, že ju treba najskôr zredukovať a až potom v menšom objeme odvariť.“
Dedinu majú Oravskopolhorčania ako na dlani Čítajte Spracovanie slanej vody na soľ nie je jednoduchá ani rýchla záležitosť. Ivan Matis si na prvé štyri dni zobral dovolenku, aby mohol skúšať spôsoby, meniť ich a vylepšovať. Prvé odváranie odležal v posteli s horúčkami, pretože stále behal z tepla do zimy. Napokon sa však predsa dopracoval k zdarnému koncu.
Tisíc litrov treba redukovať zhruba štyri dni. Ohrieva ju v tristolitrovom sude. Zredukovanú vodu následne varí v menšej nádobe nad jemným plameňom. Zistil, že lepšie je použiť plynovú bombu ako horiace drevo. „Tam už netreba, aby voda vrela, len sa musí pomaly variť,“ vysvetľuje.
Vodu treba miešať. Ale tak striedmo, ani často, ani málo. V prvom prípade totiž soľ nemá potrebné kryštáliky, je až príliš jemná. V druhom zase môže byť až príliš tvrdá. Ak by musel od vody odísť, vraj by soľ v kotli neprihorela, no stvrdla by na kameň.
