Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián

Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli

Mnohí ostali prekvapení, o koho sa to vlastne zaujíma.

Viliam Ján Gruska pri organizovní programu na Veľkom Borovom.Viliam Ján Gruska pri organizovní programu na Veľkom Borovom.(Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

ORAVA. Spočiatku sa to nezaobišlo bez istej dávky nedôvery. Do oravských dedín v polovici 70. rokov prichádzal mladý Bratislavčan a klopal na neznáme dvere.

Viliam Ján Gruska síce pochádzal z Oravy, niektorí poznali jeho rodičov z Rabčíc, možno vedeli, že pôsobil v Lúčnici. Tiež sa šírili informácie z Detvy a Východnej. „Samozrejme, aj vtedy, aj dnes ale platilo, že náhoda praje pripraveným,“ hovorieval.

V pondelok 23. septembra, deň pred 83. narodeninami, zomrel. V nedeľu sa s ním v historickej budove Slovenského národného divadla lúčili aj Oravci.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá bola Orava

Neznámy človek si postupne získal stovky ľudí, mnohým bol priateľom. Hľadali, ochraňovali a šírili spolu národnú kultúru.

Súvisiaci článok Rozmanitosť krojov je darom našich predkov Čítajte 

„Videl som, že tradičná kultúra má podstatne hlbšie korene a obsažnejšie, než aké sa dajú interpretovať tancom a hudbou folklórnym súborom,“ priblížil nám Gruska v minulosti svoj zámer.

Už prvé programy, napríklad Matka mojej zeme, s výrazným uplatnením spomienkového rozprávania, Prehliadka tichej krásy či Detvan, zaujali a tak sa stal predsedom programovej rady Folklórnych slávností pod Poľanou.

Práve v Detve presadil, aby sa v rámci festivalu, ktorý bol určený pre vtedajší Stredoslovenský kraj, vytvárali programy dedinských folklórnych skupín jednotlivých regiónov. A do tej koncepcie ako prvú navrhol Oravu. Bolo to v polovici 70. rokov.

Nechcel ostať v hanbe

Od 50. rokov minulého storočia sa však na Orave systematicky tradíciám nikto nevenoval. Nikto sa ani nechcel podujať na zostavenie programu z regiónu Orava.

„Nechcel som ostať v hanbe, že sa moja koncepcia neujme, tak som sa na jeseň v roku 1976 pustil do výskumu sám, hoci vzhľadom na moje zamestnanie a iné okolnosti to bolo veľmi náročné.“

Príprava programu pre Detvu oživila 21 dedinských folklórnych skupín. V tom čase boli aktívni iba Suchohorčania, Hladovčania, Sihelčania a Oravskopolhorčania. V ostatných dedinách bolo treba folklór prebudiť a oživiť. A predovšetkým urobiť základný výskum, z ktorého tvorba programov vychádza.

Jeho pôsobenie v oblasti národnej kultúry by som prirovnal k bombe s vodou hodenej do suchého semena slovenského folklóru. Tie semená sa rozprskli po celom Slovensku a vzklíčili.

EDUARD LAJČIN

Repertoár hľadajte doma

Jednou z dedín, ktoré Viliam Ján Gruska na jeseň v roku 1976 navštívil, bolo aj Oravské Veselé.

„Zaklopal, vošiel, rozprávali sme sa, pýtal sa, či u nás existuje nejaká folklórna skupina,“ spomína Paulína Ganobčíková. Ako učiteľka začínala v tom období síce so súborom, ale spievali vraj len pesničky, ktoré sa im páčili.

„Vilo Gruska mi však otvoril oči, povedal, že mám repertoár hľadať doma v dedine.“ Dnes hovorí, že stretnutie s ním bolo pre ňu najväčšou poctou v živote.

„Bol pre mňa veľmi inšpirujúci človek. Vždy presne vedel, čo chce. Nie vždy bolo možné jeho priania splniť, ale vždy ma niekde nasmeroval.“

Anton Mordel z Rabčíc sa s Gruskom stretol tiež v období prípravy programu Orava pre festival v Detve.

Súvisiaci článok Ako bolo kedysi pri práci i pri zábave ukázali v Zuberci Čítajte 

„Usporiadal školenia pre vedúcich folklórnych skupín. Ja som v tom čase prebral skupinu, ktorú založila Valéria Lachová. Pridali sme k nej hudbu a začali sme chodiť po festivaloch.“

Po nežnej revolúcii organizoval Gruska po celom Slovensku programy Rodostrom Národa a Rodostrom slovenčiny a Rabčičania boli ich súčasťou. „Na skúškach bol veľký pedant,“ spomína Mordel. „Účinkujúci museli byť pripravení a sústredení. Veľmi si na tom dal záležať.“

Ako Anton Mordel dodal, ak mal človek záujem, zo stretnutia s Gruskom si vždy odniesol niečo z jeho z vedomostí a schopností.

V tom čase prišiel vtedy ešte na Orave neznámy mladík aj do Žaškova.

„Pamätám si, že sme boli po nejakej zábave, ešte doznievala,“ hovorí Jaroslav Zápotočný. „Povedal, že sa pýtal v Párnici, čo je to tam vedľa za dedina. Párničania mu povedali, že k nám ani nemusí chodiť, že tam nenájde to, čo hľadá.“

Výsledok? „Podľahol som jeho záujmu o dobrú vec. Začal som chodiť za starými ľuďmi a spisovať to, čím žili oni.“

Aj Žaškovčania vystupovali v roku 1977 vo veľkom programe v Detve. „Naučil som sa od neho, že vážiť si treba každého človeka. Výrazne zviditeľnil našu dedinu.“

V Zuberci v tom čase už určité folklórne hnutie existovalo. Vyhľadávanie navonok

obyčajných ľudí prevzala po stretnutí s Gruskom na seba Anna Vičárová, rodená Beťková. Spočiatku tvrdila, že sa tam nič nedá získať, že dedinu pozná, že tam pôsobí už štyri roky. Po mesiaci rozprávania sa s ľuďmi Gruskovi napísala, že objavila Zuberec. Žasla, čo všetko sa skrýva pod vonkajším pláštikom.

„Dala som sa na to preto, lebo ma zaujal perfektne vypracovaným dotazníkom. Bol perfekcionista nielen v tom dotazníku, ale vlastne počas celej našej následnej spolupráce. Jeho pracovný nápor a nároky na ľudí však vydržali iba tí, ktorí pochopili hĺbku toho, čo robil.“

Mnohým oravským obciam a ľuďom na oplátku ako scenárista a architekt vytvoril úžasné dokumenty o málo známych i známych osobnostiach a ich diele. Ako scénograf zas vyhľadával a ponúkal Oravu filmárom.

Snaženie malo hĺbku

Viliam Ján Gruska veril, že pre budúcnosť bude mať celé to jeho snaženie zmysel. Že ak sa to nepotvrdí hneď, v budúcnosti určite.

V Detve teda nesklamal. Jeden program na oživenie a hlavne udržanie tradícií ale nestačí. Určitú repliku programu Orava predstavil v zápätí aj na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Zuberci. Vystúpili skupiny z obcí Babín, Dlhá, Bobrov, Habovka, Hladovka, Hruštín, Chlebnice, Malatiná, Novoť, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabčice, Sihelné, Vasiľov, Zázrivá, Zuberec, Žaškov, Zákamenné. Scenár mal 140 strán, trval celé dve hodiny.

Dnes je Orava regiónom, kde tradície žijú a má nenahraditeľné miesto ma folklórnej mape nielen Slovenska, ale aj Európy.

Mladým ponúkol svet

Viliam Ján Gruska sa však neorientoval len na starších ľudí. V Habovke vytvoril priestor, kde sa 15 rokov stretávali mladé ľudové hudby z celého Slovenska.

Prečítajte si tiež Čo si o sebe myslia Oravci a čo o nich hovoria iné kraje Čítajte 

Podujatie Staré nôty mladých strún, ktoré prerástli do európskeho festivalu, boli príležitosťou na stretnutie mladých ľudí so špičkovými umelcami z rôznych oblastí hudby.

Na plagátoch viacerých sa vynímali miesta účinkovania ako Londýn, New York či Tokio. A Gruska ich dotiahol do podroháčskej dedinky.

Eduard Lajčin, ktorý bol v začiatkoch budovania tohto festivalu starostom, prirovnal pôsobenie Viliama Jána Grusku v oblasti národnej kultúry k bombe s vodou hodenej do suchého semena slovenského folklóru. „Tie semená sa rozprskli po celom Slovensku a vzklíčili.“

Keď ja umriem, čo mi dáte?

Viliam Ján Gruska ešte v priebehu tohto mesiaca organizoval a plánoval mnoho

Každý človek má takú cenu, akú cenu má to, o čo sa usiluje.

VILIAM GRUSKA, ml.

vecí. „Pýtala som sa ho, ako je to možné, že je stále taký vitálny,“ hovorí Paulína Ganobčíková.

„Povedal mi: Vieš, musíš chcieť, hľadať, študovať, rozmýšľať a vážiť si ľudí, ktorí ti niečo dali.“

Pri poslednej rozlúčke s ním zaplnili ľudia historickú budovu Slovenského národného divadla v Bratislave.

„Keď ja umriem, čo mi dáte? Košielenku, jedny gate, kúštik dreva jedľového a pod hlavu stružlín z neho,“ zaznela na záver pesnička uja Vidiečana, roľníka, tesára, drevorubača, murára a muzikanta z Habovky, ktorého si Gruska veľmi vážil. Habovčania mu na pohreb doniesli vankúš z ľanového plátna, do ktorého vložili kúsok jedľového dreva.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  2. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Nestarnú, ale dozrievajú
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
  2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
  9. Slováci sú chlebovým národom
  10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 14 529
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 13 584
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 491
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 889
  5. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 8 769
  6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 705
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 561
  8. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 7 230
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 126
  10. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 6 503

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Deti dostanú nové ihrisko, má aj zaujímavé vychytávky

K detským ihriskám, ktoré už majú k dispozícii deti na najväčšom mestskom sídlisku, pribudne ďalšie.

Najväčšie ihrisko na tvrdošínskom sídlisku Medvedzie.

V roku 1909 sa v Zázrivej stalo na tú dobu niečo nevídané

Francúzski vzduchoplavci pristáli na stromoch v Zázrivej.

Slávnostné odhalenie pamätného kamenného piliera.

Kaplnka podľahla času. Pozrite sa, čo je s ňou teraz

Cintorín pri autobusovej stanici má nielen vynovenú kaplnku, ale čoskoro aj nové oplotenie.

Práce na oplotení jedného z trstenských cintorínov.

Bravó, majsterka

Košický maratón píše vždy veľa zaujímavých príbehov. Oravci už tradične boli vo veľkom počte súčasťou 96. ročníka.

Lucia Vlčáková obetovala úspechu všetko voľno i peniaze.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ

FOTO: Mladík unikal polícii, autom zrazil troch ľudí

Auto letelo niekoľko metrov a narazilo do ľudí, ktorí stáli na chodníku.

Ďalšia zrazená chodkyňa na priechode v Nitre. Vodič opäť ušiel

V priebehu niekoľkých dní ide už o tretí prípad. Ak máte bližšie informácie, kontaktujte políciu.

Lučenčan okúsil so svojím Ferrari pevnosť zvodidiel

Našťastie sa nehoda skončila bez zranení. Škoda na jeho aute je odhadovaná na sumu okolo 151-tisíc eur.

Zajtra ráno uzavrú cestu do Žiliny

V sobotu bude uzávierka cesty do Žiliny trvať od 7.30 do 15.30 h. Uzávierka bude aj v nedeľu, ale len doobeda.

Vybrali SME

Už ste čítali?