Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky

Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli

Mnohí ostali prekvapení, o koho sa to vlastne zaujíma.

Viliam Ján Gruska pri organizovní programu na Veľkom Borovom.Viliam Ján Gruska pri organizovní programu na Veľkom Borovom. (Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

ORAVA. Spočiatku sa to nezaobišlo bez istej dávky nedôvery. Do oravských dedín v polovici 70. rokov prichádzal mladý Bratislavčan a klopal na neznáme dvere.

Viliam Ján Gruska síce pochádzal z Oravy, niektorí poznali jeho rodičov z Rabčíc, možno vedeli, že pôsobil v Lúčnici. Tiež sa šírili informácie z Detvy a Východnej. „Samozrejme, aj vtedy, aj dnes ale platilo, že náhoda praje pripraveným,“ hovorieval.

V pondelok 23. septembra, deň pred 83. narodeninami, zomrel. V nedeľu sa s ním v historickej budove Slovenského národného divadla lúčili aj Oravci.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá bola Orava

Neznámy človek si postupne získal stovky ľudí, mnohým bol priateľom. Hľadali, ochraňovali a šírili spolu národnú kultúru.

Súvisiaci článok Rozmanitosť krojov je darom našich predkov Čítajte 

„Videl som, že tradičná kultúra má podstatne hlbšie korene a obsažnejšie, než aké sa dajú interpretovať tancom a hudbou folklórnym súborom,“ priblížil nám Gruska v minulosti svoj zámer.

Už prvé programy, napríklad Matka mojej zeme, s výrazným uplatnením spomienkového rozprávania, Prehliadka tichej krásy či Detvan, zaujali a tak sa stal predsedom programovej rady Folklórnych slávností pod Poľanou.

Práve v Detve presadil, aby sa v rámci festivalu, ktorý bol určený pre vtedajší Stredoslovenský kraj, vytvárali programy dedinských folklórnych skupín jednotlivých regiónov. A do tej koncepcie ako prvú navrhol Oravu. Bolo to v polovici 70. rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nechcel ostať v hanbe

Od 50. rokov minulého storočia sa však na Orave systematicky tradíciám nikto nevenoval. Nikto sa ani nechcel podujať na zostavenie programu z regiónu Orava.

„Nechcel som ostať v hanbe, že sa moja koncepcia neujme, tak som sa na jeseň v roku 1976 pustil do výskumu sám, hoci vzhľadom na moje zamestnanie a iné okolnosti to bolo veľmi náročné.“

Príprava programu pre Detvu oživila 21 dedinských folklórnych skupín. V tom čase boli aktívni iba Suchohorčania, Hladovčania, Sihelčania a Oravskopolhorčania. V ostatných dedinách bolo treba folklór prebudiť a oživiť. A predovšetkým urobiť základný výskum, z ktorého tvorba programov vychádza.

Jeho pôsobenie v oblasti národnej kultúry by som prirovnal k bombe s vodou hodenej do suchého semena slovenského folklóru. Tie semená sa rozprskli po celom Slovensku a vzklíčili.

EDUARD LAJČIN

Repertoár hľadajte doma

Jednou z dedín, ktoré Viliam Ján Gruska na jeseň v roku 1976 navštívil, bolo aj Oravské Veselé.

Skryť Vypnúť reklamu

„Zaklopal, vošiel, rozprávali sme sa, pýtal sa, či u nás existuje nejaká folklórna skupina,“ spomína Paulína Ganobčíková. Ako učiteľka začínala v tom období síce so súborom, ale spievali vraj len pesničky, ktoré sa im páčili.

„Vilo Gruska mi však otvoril oči, povedal, že mám repertoár hľadať doma v dedine.“ Dnes hovorí, že stretnutie s ním bolo pre ňu najväčšou poctou v živote.

„Bol pre mňa veľmi inšpirujúci človek. Vždy presne vedel, čo chce. Nie vždy bolo možné jeho priania splniť, ale vždy ma niekde nasmeroval.“

Anton Mordel z Rabčíc sa s Gruskom stretol tiež v období prípravy programu Orava pre festival v Detve.

Súvisiaci článok Ako bolo kedysi pri práci i pri zábave ukázali v Zuberci Čítajte 

„Usporiadal školenia pre vedúcich folklórnych skupín. Ja som v tom čase prebral skupinu, ktorú založila Valéria Lachová. Pridali sme k nej hudbu a začali sme chodiť po festivaloch.“

Po nežnej revolúcii organizoval Gruska po celom Slovensku programy Rodostrom Národa a Rodostrom slovenčiny a Rabčičania boli ich súčasťou. „Na skúškach bol veľký pedant,“ spomína Mordel. „Účinkujúci museli byť pripravení a sústredení. Veľmi si na tom dal záležať.“

Ako Anton Mordel dodal, ak mal človek záujem, zo stretnutia s Gruskom si vždy odniesol niečo z jeho z vedomostí a schopností.

V tom čase prišiel vtedy ešte na Orave neznámy mladík aj do Žaškova.

„Pamätám si, že sme boli po nejakej zábave, ešte doznievala,“ hovorí Jaroslav Zápotočný. „Povedal, že sa pýtal v Párnici, čo je to tam vedľa za dedina. Párničania mu povedali, že k nám ani nemusí chodiť, že tam nenájde to, čo hľadá.“

Výsledok? „Podľahol som jeho záujmu o dobrú vec. Začal som chodiť za starými ľuďmi a spisovať to, čím žili oni.“

Aj Žaškovčania vystupovali v roku 1977 vo veľkom programe v Detve. „Naučil som sa od neho, že vážiť si treba každého človeka. Výrazne zviditeľnil našu dedinu.“

V Zuberci v tom čase už určité folklórne hnutie existovalo. Vyhľadávanie navonok

obyčajných ľudí prevzala po stretnutí s Gruskom na seba Anna Vičárová, rodená Beťková. Spočiatku tvrdila, že sa tam nič nedá získať, že dedinu pozná, že tam pôsobí už štyri roky. Po mesiaci rozprávania sa s ľuďmi Gruskovi napísala, že objavila Zuberec. Žasla, čo všetko sa skrýva pod vonkajším pláštikom.

„Dala som sa na to preto, lebo ma zaujal perfektne vypracovaným dotazníkom. Bol perfekcionista nielen v tom dotazníku, ale vlastne počas celej našej následnej spolupráce. Jeho pracovný nápor a nároky na ľudí však vydržali iba tí, ktorí pochopili hĺbku toho, čo robil.“

Mnohým oravským obciam a ľuďom na oplátku ako scenárista a architekt vytvoril úžasné dokumenty o málo známych i známych osobnostiach a ich diele. Ako scénograf zas vyhľadával a ponúkal Oravu filmárom.

Snaženie malo hĺbku

Viliam Ján Gruska veril, že pre budúcnosť bude mať celé to jeho snaženie zmysel. Že ak sa to nepotvrdí hneď, v budúcnosti určite.

V Detve teda nesklamal. Jeden program na oživenie a hlavne udržanie tradícií ale nestačí. Určitú repliku programu Orava predstavil v zápätí aj na Podroháčskych folklórnych slávnostiach v Zuberci. Vystúpili skupiny z obcí Babín, Dlhá, Bobrov, Habovka, Hladovka, Hruštín, Chlebnice, Malatiná, Novoť, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabčice, Sihelné, Vasiľov, Zázrivá, Zuberec, Žaškov, Zákamenné. Scenár mal 140 strán, trval celé dve hodiny.

Dnes je Orava regiónom, kde tradície žijú a má nenahraditeľné miesto ma folklórnej mape nielen Slovenska, ale aj Európy.

Mladým ponúkol svet

Viliam Ján Gruska sa však neorientoval len na starších ľudí. V Habovke vytvoril priestor, kde sa 15 rokov stretávali mladé ľudové hudby z celého Slovenska.

Prečítajte si tiež Čo si o sebe myslia Oravci a čo o nich hovoria iné kraje Čítajte 

Podujatie Staré nôty mladých strún, ktoré prerástli do európskeho festivalu, boli príležitosťou na stretnutie mladých ľudí so špičkovými umelcami z rôznych oblastí hudby.

Na plagátoch viacerých sa vynímali miesta účinkovania ako Londýn, New York či Tokio. A Gruska ich dotiahol do podroháčskej dedinky.

Eduard Lajčin, ktorý bol v začiatkoch budovania tohto festivalu starostom, prirovnal pôsobenie Viliama Jána Grusku v oblasti národnej kultúry k bombe s vodou hodenej do suchého semena slovenského folklóru. „Tie semená sa rozprskli po celom Slovensku a vzklíčili.“

Keď ja umriem, čo mi dáte?

Viliam Ján Gruska ešte v priebehu tohto mesiaca organizoval a plánoval mnoho

Každý človek má takú cenu, akú cenu má to, o čo sa usiluje.

VILIAM GRUSKA, ml.

vecí. „Pýtala som sa ho, ako je to možné, že je stále taký vitálny,“ hovorí Paulína Ganobčíková.

„Povedal mi: Vieš, musíš chcieť, hľadať, študovať, rozmýšľať a vážiť si ľudí, ktorí ti niečo dali.“

Pri poslednej rozlúčke s ním zaplnili ľudia historickú budovu Slovenského národného divadla v Bratislave.

„Keď ja umriem, čo mi dáte? Košielenku, jedny gate, kúštik dreva jedľového a pod hlavu stružlín z neho,“ zaznela na záver pesnička uja Vidiečana, roľníka, tesára, drevorubača, murára a muzikanta z Habovky, ktorého si Gruska veľmi vážil. Habovčania mu na pohreb doniesli vankúš z ľanového plátna, do ktorého vložili kúsok jedľového dreva.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príbehy investorov: Na čo si dávať pozor?
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  4. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  5. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  6. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  7. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  8. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  9. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 58 071
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 815
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 207
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 13 517
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 422
  6. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 725
  7. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 565
  8. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 7 338
  9. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 265
  10. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 6 968
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Práce na budovaní kanalizácie v Oravskom Podzámku.

Klásť potrubie cez Oravu by bolo zdĺhavé a veľmi nákladné.

2 h
Ilustračná fotografia.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) plne podporuje snahy slovenských pekárov, aby poslanci Národnej rady SR zachovali súčasné lehoty splatnosti faktúr.

4 h
Novú škôlku by chcel otvoriť od budúceho školského roka.

Ak kolaudácia prebehne v poriadku, materskú školu chcú otvoriť v novom školskom roku.

5 h

Vypočujte/pozrite si dynamický prehľad domácich aj zahraničných športových aktualít doplnený o exkluzívne informácie z regionálneho športu.

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

ÚFP im dôrazne neodporúča dohrať tri ligové kolá.

6. máj

Z pôvodného bazéna vytvorili tri.

6. máj

Likvidácia autovrakov, ku ktorým sa nikto nehlási, je zložitá, no aby stáli bez povšimnutia na lúke niekoľko rokov, je nezvyčajné a svedčí o nevšímavosti úradov aj ľudí.

10 h

Ľudia berú zdravie na ľahkú váhu a sú málo informovaní o možných rizikách, tvrdí Oleksandr Olashyn.

4. máj

Už ste čítali?