Jeden dom a menší hneď vedľa, oba na jednom pozemku. Martina, vdova, bola aj rada, keď sa dcéra Jana rozhodla pristaviť si niečo menšie za rodičovským domom. Jana bola rozvedená, jej syn mal sedemnásť. V blízkom meste mala butik s oblečením. Mama jej pomáhala s účtovníctvom, občas ju v predajni aj zaskočila.
Biznis bol dobrým zdrojom peňazí pre obe ženy a ich domácnosti. Žili si v pohode, až kým sa nestalo to, čo sa stalo.
Je za tým nový priateľ
Keď dcéra začala z roboty chodievať neskôr, matka šípila, že má nového priateľa. Ale v podstate bola aj rada. Vtedy však netušila, o koho ide.
Jana ho stretla v parku v meste. Omeškala autobus a tak si sadla na chvíľu do parku. On tam bol celé dni. Občas prespával pri neďalekom múre, ktorý delil park od cintorína, občas u kamarátov. Nedá sa povedať, že bol bezdomovec, ale niekedy aj celé týždne to tak vyzeralo. Ani sama nevie, ako sa dali dokopy.

V čase, keď si Jana priateľa nasťahovala domov, bola mama na dovolenke. Po návrate začali najprv nezhody, potom peklo. Pil, nič nerobil, zjavne dcéru využíval, a, čo bolo najhoršie, na zlé chodníčky začal ťahať aj Janu.
Mama v tom videla zo strany budúceho zaťa všetko iné, len nie lásku. Keď sa dcéra za priateľa vydala, narušené vzťahy vyvrcholili prasknutím nervov a mama ich oboch vyhodila z domu. Lepšie povedané z pozemku, ktorý bol po smrti manžela jej výlučným vlastníctvom.
Odchod z domu nevyzeral najlepšie, o čom svedčili výpovede svedkov pred súdom. Dcéra tvrdila, že si nestihla zobrať z domu ani len svoje osobné veci, matka povedala, že mala na to dosť príležitostí a Jana ju vraj ani len dodatočne o to nepožiadala.