TVRDOŠÍN. Celé štvrťstoročie strávil stredoškolský učiteľ Miroslav Mišík na tvrdošínskom gymnáziu. Pri tohtoročnom výročí založenia školy si zaspomínal nielen na svoje začiatky, ale aj na zážitky so študentmi. A bolo ich neúrekom.
Zostanú len pekné spomienky
„Začínali sme takmer z ničoho, primáni sa prvý rok stravovali v susednej základnej škole, prijímačky skladali prví uchádzači o štúdium na priemyslovke, prvých uchádzačov na učiteľov vyberali na mestskom úrade,“ spomína učiteľ.
Roky praxe v pedagogickom zbore boli lepšie i horšie, začiatky náročné. Dnes, po všetkých tých rokoch, však tvrdí, že spomienky sú tá najkrajšia a najlepšia vec.

„Zabudnite na to, čo vás ponížilo až na smrť, alebo že by ste niekoho od zlosti najradšej vystrelili na mesiac. V pamäti zostanú len pekné chvíle, ktoré stoja za to, aby sme si ich pripomínali. Či už to boli veselé chvíle priamo v triede, na mnohých výletoch alebo exkurziách, lyžiarske kurzy, rôzne projekty, stužkové slávnosti, dozvuky, záverečné bankety, ale napríklad aj spolupráca učiteľov pri organizovaní školských akcií.“
Múmia na niekoľko spôsobov
Nepochybne každý učiteľ si pamätá na nejednu hlúposť, ktorú počul od svojich študentov alebo ich čítal v písomkách. Miroslav Mišík nie je výnimka.