Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Gazdoval, kolárčil a - vyrezával svoj (drevený) svet

Porozprávam vám životný príbeh jedného obyčajného, ale nevšedného dedinského človeka z hornooravskej dedinky Babín, životom tvrdo skúšaného - nášho rodáka, deda Siváňa.

Dedo Siváň sa narodil na začiatku minulého storočia, v auguste 1906. Siedmeho mája sme si pripomenuli desiate výročie od jeho smrti, ktorá navštívila tohto ľudového umelca v 90. roku jeho života.

„Na vŕšku pri kostole, vedľa farského úradu uvažujeme o vytvorení stálej expozície a galérie drevených sôch v prírode. V jej blízkosti chce obecný úrad zriadiť aj amfiteáter. Pri lapidáriu by mala vyrásť aj oddychová zóna plná zelene, kde si ľudia budú môcť posedieť, oddýchnuť a zamyslieť sa aj nad históriou a umením, ktorej spolutvorcom bol aj náš rodák – náš Dedo Siváň“, sú slová starostu obce.

Skryť Vypnúť reklamu

Dedo Siváň. Takto volali svojho rodáka Štefana Siváňa ešte počas jeho života Babínčania. Je to tak dodnes. Štefan Siváň starší sa zaraďuje k špičke tvorcov európskeho insitného umenia. Zanechal rozsiahle dielo v podobe drevených plastík. Jeho diela majú pravidelne zastúpenie na medzinárodných výstavách. V Babíne sa na Siváňovu počesť už niekoľko rokov organizuje stretnutie neprofesionálnych rezbárov pod názvom Návraty k Siváňovi. Práce, ktoré sa počas tohto stretnutia podarí umelcom vytvoriť, budú základom prírodného lapidária postaveného k 100. výročiu narodenia tohto nášho významného rezbára.

Betlehemom – výrobný prostriedok

Život, ktorým dedo Siváň žil a bol obkolesený, je ten istý, ktorý vložil do svojich drevorezieb, figúr a plastík. Pospájal ich v betlehemy, v ľudové divadlo. Pretože skutočný život, zvýraznený v ľudovom divadle, to bol a je Siváňov svet. Má svoje korene v smutnom a ťažkom živote jeho otca, deda, jeho predkov, ktorí ako valasi - pastieri zakladali skromnú existenciu v jeho rodnej obci. Vyrastal v podmienkach nastupujúceho kapitalizmu. V tých časoch sa na Slovensku veľmi rozrástla emigrácia. Siváňov otec odchádzal „na Poľaka“. Tak vraveli Oravci a Spišiaci spôsobu, ktorým poľskí agenti pašovali slovenských robotníkov do prístavu Hamburg a odtiaľ do USA. Tak teda odišiel aj Siváňov otec do Ameriky. Na otca si spomínal takto: „Pošiel peši pres Skihránku, pres Beskydy do Novoti a ďalej do Poľskej a stamodteľ na počongu a šífe do Ameriky – do Mikidžáku (Michiganu) – vécej som ho nevidel. Mať mu zašila peňáze na chrbet do kabáta a já, taký chlapec povedám – mamo, veď mu neplátajte latu, veď to nemá potrhanô! Kufre prišli po ňom prázdne, vyrabované a materi prišlo šesťdesét korún čistých peňazí.“ Dedo Siváň sa na toto všetko dobre pamätá, hoci mal vtedy len tri roky. Potom prišli roky biedy a hladu. Práve v rokoch, keď dospievajúci Štefan mal vyrásť v zdravého mládenca, nebolo čo do úst ...

Skryť Vypnúť reklamu

Oženil sa v rokoch hospodárskej krízy - v roku 1928 so 14-ročnou Júliou Škuntovou. Z ich manželstva sa narodilo 5 detí. Traja ešte v týchto časoch z nich žijú. Jedna je aj moja suseda, teta Terézia Duchoňová, ďalej jej sestra - teta Laťáková a ich najmladší brat - Štefan Siváň mladší, ktorý ide v otcových šľapajách ľudového rezbára. Sú to dobrí ľudia, ako bol ich otec – náš dedo Siváň. Dve deti, ktoré už zomreli, to boli taktiež dievčatá, Hanka a Margita – dcéry nášho deda Siváňa. V rokoch veľkej hospodárskej krízy 1928 - 1933 sa veľmi zhoršili podmienky oravského ľudu. Táto doba sa stala dôležitým medzníkom v živote Štefana Siváňa. Stala sa začiatkom jeho životnej púte, ktorá v priebehu rokov nadobudla neobyčajný charakter putovania s betlehemom. Dedo Siváň nožíkom vystrúhal biblickú tému – betlehem, s ktorým uprostred záľahy snehu v čase Vianoc začal spievať koledy a tancovať bačovské odzemky všade, kde ho zaniesli nohy. Viete si predstaviť tú masu nafúkaného snehu a v ňom sa brodí malý človiečik, ale s veľkým a veselým srdcom spolu s betlehemcami a ťažkým betlehemom zaveseným na pleciach? On a ďalší traja, jemu podobní, Brezania sa takto dostali k chlebu, ako spomínal. Medzitým zomrel dedovi Siváňovi starý otec a v USA aj jeho otec - Amerikán. Od detstva, teda od troch rokov bol sirotou. Je priam ťažké uveriť, že zo zárobku betlehemca a z roľníckej práce na kamenistej a ílovitej pôde toto dieťa Oravy prežilo. Biedu dediny a Siváňove gazdovstvo dovŕšil požiar. Zničil všetko. Niečo mu len predsa zostalo – nezničil Siváňovho ducha a jeho vôľu žiť, gazdovať a pri gazdovstve tvoriť, vyrezávať ... Niektorí Babínčania ho volali aj „Ježiško“. On sa ale na to nehneval, veď v tom bolo aj čosi pravdy. Dedo Siváň bral život tak, ako prichádzal a rýchlo sa mu prispôsoboval. Aj tomu krutému.

Skryť Vypnúť reklamu

Okolím Babína aj Tešínsko

Čo vyrezal, vložil do domčeka, do betlehema, postavil šikovne na rampu a zrekonštruoval divadelnú hru zdedenú po otcoch. Šiesti parobci zišli sa pred Luciou, precvičili hru, obliekli sa ako babínski valasi do miestneho ľudového odevu, anjelovi, teda dedovi Siváňovi zavesili na plecia drevený betlehem a poďho - pustili sa do sveta. Od Babína po moravské hranice ich poznali ako betlehemcov z Oravy, na Morave a v Čechách ako troch kráľov. Na dolniakoch, okolo Senca, ich volali „három králi“. Začínali od Lucie a končili na Tri krále. Vianoce strávili na cestách, vo vlakoch, na uliciach Brna, Olomouca, Prahy, Bratislavy a podobne. Spávali ako kedy. Ušlo sa im humno, maštaľ, čakáreň na železničnej stanici. Málokedy teplá izba medzi dobrými ľuďmi. Svet sa chystal na príchod Mesiáša, aby mu pripravil cestu. Ale oravských betlehemcov neprijal medzi seba. Neraz utekali pred rozzúrenými žandármi. Neraz sa stali obeťami reprezentantov vrchnosti, ktorá s kultúrou ľudu nechcela mať a nemala nič spoločného. Snažila sa tento ľud reprezentovať len na predvolebných kortešačkách ...

Dedo Siváň so svojím betlehemom chodil takmer až do svojej šesťdesiatky. Vystúpenia betlehemcov mali podľa neho najväčšie úspechy za Slovenského štátu. Za prvej ČSR povolenie na vystupovanie dostali síce len pre obec Babín a okolie, no Štefan Siváň za okolie Babína považoval všetky kraje, do ktorých sa dostali. Ešte aj české Tešínsko. Keď ich legitimovali, svoje povolenie nikdy nepustil z ruky. Iba ho ukázal a hneď dobre skryl. S výrobou betlehemov sa pustil do sveta. Za zarobené peniaze si kúpil kabát, nohavice, sveter a prišiel do Babína ako pán. Niekedy zarobil okolo 300 korún, v druhý rok aj tisíc. Za to si mohli kúpiť aj vykŕmené prasa. A to bol v rodine chudobného babínskeho roľníka - gazdu už citeľný prínos. Treba si preto predstaviť, ako chodia svetom s betlehemom, ako oznamujú príchod nového svetla, slnka, vianočnej pohody, a sami jej nemali, nepoznali ju.

Urobil si lietadlo

Do kostolov a chrámov zašiel si dedo Siváň oddýchnuť. Betlehem položil do lavice vedľa seba. Neraz mu aj do driemot prichodilo. Hľadel na svätcov vyrezaných z dreva. Sám svojím výzorom sa hodil na úlohu anjela, i keď váha objemného betlehema ho ešte viac ťahala k zemi. Mládencom z dediny tieto postrehy so Siváňom aj na posmech boli. Keď sa skončili sviatky, betlehem predal, aby bolo z čoho žiť a potom vystrúhal ďalší.

Práca s drevom a pôdou mu bola spoločníčkou. Po práci na poli, vo chvíľach sviatku dedo Siváň vyrezával svoj drevený svet. Vyrezal veľa drevených plastík pre salaše alebo pre brány domov. Tvoril pre galérie, múzeá, súkromných zberateľov doma a v zahraničí. Dovtedy však, pokým nezhotovil svoj vlastný betlehem. Náboženskými motívmi – betlehemami - dedo Siváň do svojej rezbárskej tvorby vstúpil, no neskôr ich rozvinul o motívy zo života svätých, s ktorými bol v stálom dialógu. Znova a znova prežíval útek do Egypta, pripomínal si prvý hriech ľudí v Adamovi a Eve, oživoval anjelov, svätcov, ale aj čertov s ich diabolskou podobou. Keď sme už pri tých čertoch, aj náš dedo Siváň vám bol taký malý čertík. Doma vyrábal všeličo. Keď cez vojnu videl nad dedinou lietadlo, urobil si ho z dreva. Len lietať nedokázalo. Hovoril, že preto, lebo nevie doň urobiť motor.

Gazda, kolár, umelec

Zo života Krista spodobil jeho cestu na oslíčati do Jeruzalema, modlitbu na Olivovej hore, ukrižovanie, pietu, zmŕtvychvstanie. Pannu Máriu zobrazil s ovečkami, zjavenú v Lurdoch, vo Fatime, korunovanú a nanebovzatú. K týmto motívom mal veľmi úprimný vzťah. Deťom korčule, drevený bicykel Založil si rodinu a kúpil polia. Jeho dlane každoročne poznačovalo 12 hektárov poľa a desiatky nových a opravených vozov v kolárskej práci. Dedo Siváň rád kolárčil. Bolo treba zhotoviť voz, sane, rebríky a mnoho iných pracovných nástrojov z dreva – napríklad aj také zariadenie na prácu s ľanom, toto všetko si vedel urobiť sám a len z dreva. Bol to veru zručný majster. Chlapcovi z dediny, postihnutému na nohy, urobil tento dobrosrdečný človek vozík. Deťom sane, dreváky so želiezkom na korčuľovanie, drevený bicykel. Takto žil náš dedo Siváň, a keď boli sviatky, napr. čas fašiangov, nečudo, že účinkoval v rôznych programoch, dedinských zábavách a tešil sa spolu s ostatnými.

Vystružlikované dejiny

Drevu sa prihováral, spieval s ním, tancoval, vytúžil sa s ním, vyšťastnil. Jeho šťastie bolo malé, nenáročné, ako polienko dreva, ale silné a odvážne ako Siváň. Láska k drevu sa zrodila už v dobe, keď Siváňovi predkovia – valasi popri intenzívnom pastierstve využívali lesné porasty na Oravskej Magure na svoju obživu ako lesní robotníci, kolári, stolári a rezbári. Oravskí pastieri-valasi sa cítili slobodnými za všetkých okolností a často za veľmi tvrdých podmienok. A keď už iných možností nebolo, využívali slobodu na holiach ako bačovia, valasi a honelníci. Mali blízko k prírode a k drevu, ktoré vyrástlo na magurských úbočiach. Voľne, ako oni.

Keď začali títo ľudia roľníčiť, stali sa závislými na pôde a boli nútení zdržiavať sa na poliach, v dedine, doma. A presne takýto človek bol náš dedo Siváň. Vyšiel z prírody, z tvrdých podmienok života a chcel zostať voľným – slobodným vo svojom rozhodovaní, čo aj dôsledne prenášal do svojej rezbárskej práce. Toto všetko sa značí na jeho plastikách, na stovkách miniatúrnych figuriek. Sú akoby dejinami obce a okolia, dejinami našej Oravy. Sú to akoby jeho dejiny, ktoré nám zanechal, vystružlikované z dreva a v dreve. Dejiny a život pastiersko-roľníckej obce je tu zvýraznený v ľuďoch a v domácich zvieratách, v ovciach a pastierskych psoch. Vo svojich rezbách zobrazuje také výjavy ako napr. – betlehemské postavičky, Zrod Jezuliatka, Rodina s kravou, Rodina (vyrytá do jaseňa), Muž s dieťaťom, Muž na koni, Žena na koni, Muž na oslovi, Dojenie, Valach so psom, Pastier, Gajdoš, Krava, Sedliak, Krava s teliatkom, Jánošík, Gazda, Furman, Traja muzikanti, Figurálny úľ, Letáčik k úľu, Útek, Piéta, kríže, hrabáčky, Oravcov, madony, úle, Ženy s batohmi, bačovia, drevorubači, pastieri, roľníci, svätci s výrazom pokoja a vážnosti, figúry exotických zvierat - slon ťava, lev, kosci, tanečníci, muzikanti, vojaci, poľovníci, medvede, jelene, kone, furmani. Vyrezával pastierov z Babína, niekdajších hornooravských gajdošov, ženu, ako dojí kravu, kravu s teliatkom, jazdca na koni, letáčiky do úľa ako tváre ľudí a mnohé ďalšie. Témy si volil z kresťanského života i zo života každodennej práce – bačovské, pastierske, roľnícke výjavy, scény zo života dediny. Osobitné postavenie majú démonické figúry, historické a rozprávkové postavy.

O priateľoch sa neklebetí

Radosť, pokoj, láskavosť sú základňou všetkých jeho tém. Dedo Siváň o svojich sochách nechcel veľa hovoriť najmä preto, lebo preň neboli mŕtvymi vecami. Boli to jeho živí priatelia, s ktorými sa rozprával on sám, a o tom sa cudzím, ako on vravieval - nepatrí klebetiť. V skutočnosti akoby to boli jeho priatelia – monumentálni, veľkolepí a často i dvakrát takí vysokí, ako on sám a takí pevní a ťažkí, že sa ťažko dalo s nimi pohnúť i rúčemu chlapovi. Drevorezy a plastiky deda Siváňa prekvapujú aj v podrobnostiach odpozorovaných skutočností.

Jeho plastiky nie sú jednoznačne tradičné. O tradíciu sa opieral hlavne pri zhotovovaní betlehemov a v plastikách s tradičným sakrálnym námetom. Dedo Siváň je ojedinelým zjavom v slovenskom svete ľudových rezbárov, ďalej je aj ojedinelý svojím fyzickým zjavom a duchovným bohatstvom svojho výtvarného prejavu.

Ako sirota bol od útleho detstva vsadený do podmienok nedostatku, neistoty a chudoby ľudskej láskavosti. Fyzicky drobný bol spoločnosťou viac vyraďovaný z kruhu, než by sa pre neho našiel dar chleba, či teplo domova. Odkázaný na vyhnanstvo do seba samého, na prahu ešte svojho života, no s podmienkami neživota siahol už ako dieťa, ale i teraz ako starec po dreve - intuitívne. Život priniesol, oheň odniesol. Myslieť na starosti nebolo kedy. Dom deda Siváňa až trikrát vyhorel, ako sa hovorí – až do tla. Bolo to v rokoch 1930, 1934 a v roku 1981. Pri treťom požiari mu zhorela drevenica aj s dielňou a množstvom drevených – malých i monumentálnych plastík. U deda Siváňa možno pozorovať, že aj on išiel najprv cestou za praktickým životom, v ktorom sú dôležité výrobné prostriedky a pracovné nástroje, pri výrobe ktorých bol tvar zameraný na účel, ktorému mal nástroj slúžiť. Estetická hodnota teda bola až tou druhou stránkou. Najprv bol teda šikovným kolárom a jeho kolárčina mu pomohla doplniť si inventár potrebný po požiari v gazdovstve, a až potom prišlo zhotovovanie betlehemov na prilepšenie života, keď si už akú-takú materiálnu základňu vytvoril.

Biedu zničili galérie

Z anonymity vystúpil začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy ho začali navštevovať profesionálni výtvarníci, štáby filmárov, historici umenia, múzejníci, galerijníci, etnografi a štátni predstavitelia. Podľa deda Siváňa bieda skončila v dobe, keď „nastali galérie“. Približne v tomto istom období galérie a múzeá začínajú do svojich zbierok nakupovať jeho plastiky. Pre deda Siváňa bol veľkým povzbudením záujem o jeho plastiky zo strany takých osobností, akými sú napríklad akademickí sochári Vladimír Kompánek, Andrej Rudavský alebo spisovateľ Dominik Tatarka a ďalší. Bol na to veľmi pyšný, že ho navštevujú. Hlavne prostredníctvom sochára Vladimíra Kompáneka sa pustili plastiky a drevorezby tohto oravského umelca svetom, teda aj do galérií - tak ako sa kedysi náš dedo pustil svetom - s betlehemom. A tak deda Siváňa od putovania s betlehemom po vzdialenom svete zachránili galérie.

Pokračovanie v budúcom čísle.

Spracoval František Kurčina, čerpajúc tiež z knihy Stretnutia Štefana Siváňa autorov Viliama Hornáčka a Andreja Rudovského

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 031
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 36 520
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 930
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 254
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 990
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 8 573
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 950
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 726
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V Zábiedove skončilo približne sedemtisíc ton úletu.

V katastri Hladovky a Zábiedova skončilo 32-tisíc ton úletu z OFZ Istebné. Inšpekcia životného prostredia tvrdí, že nesprávnym skladovaním a uložením sa z neho stal nebezpečný odpad.

8 h
V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

22. jan
Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21. jan
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

21 h

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

19 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?