Pomaly stúpa do hlavy, až ju onedlho opäť rozjasní thajský papajový šalát a následne kuracia polievka s kokosovým mliekom, ktorú pripravila Eva Lajmonová. Po prvej-druhej lyžici hostia i porota spontánne nahlas, otočiac sa smerom ku kuchyni, vyjadrujú obdiv kuchárke. Vlastne ešte ňou nie je, budúci týždeň ju, rovnako ako Jaroslava Badára a ďalších 31 spolužiakov maturitnej triedy v profesii kuchár SOU SZSD Slanická osada čaká ústna časť maturitnej skúšky. Kým si degustujúci pochutnávajú na ďalších chodoch thajskej kuchyne a ponúknutých nápojoch, očami sledujú pestrofarebné okolie v jedálni školy. Každý zo šestice stolov je totiž výzdobou štýlovo prispôsobený kuchyni, ktorú maturujúci kuchár a čašník škúšobnej komisii i hosťom prezentujú. „Bieli maturanti“, ale najmä čašníci, ktorí výtvor kuchárov servírujú, vystupujú úslužne, pôsobia elegantne a viac-menej sebaisto, hoci jedni i druhí jedlá a nápoje tohto druhu pre hostí oficiálne pripravujú prvýkrát v živote, a konzumenti ich zrejme tiež prvýkrát v živote konzumujú. Židovská, grécka, mexická, spomínaná thajská, francúzska a talianska kuchyňa.
Tu, na Orave by hosť zrejme márne hľadával napr. grécku kuchyňu. Hoci – thajská reštaurácia v Dolnom Kubíne existuje... Hostia, väčšinou rodičia a známi maturujúcich štvrtákov, debatujú pri šálke kávy o škole, prípravách svojich detí na tento deň praktickej maturitnej skúšky a problémoch so zháňaním rôznych exotických surovín či dekorácií, ale najmä budúcnosti svojich ratolestí. „Celé štyri roky som im opakoval, všetko, čo vám tu v rámci teórie i praxe ponúkame, sa vám v živote zíde ako soľ. Veľmi to budete potrebovať vo svojom povolaní“ hovorí František Kuráň, pôsobiaci vo funkcii majstra odborného výcviku i pedagóga už pár desaťročí. „Niektorí si to uvedomovali aj počas štúdia, mnohí si až pri prvom probléme v práci povedia: zlaté rady môjho majstra... Je veľmi dôležité hosťovi, ktorý si vlastne za všetko zaplatí, predostrieť nielen kvalitný nápoj a stravu, ale mu aj veľmi úslužne poslúžiť – usadiť ho a poradiť mu pri výbere nápoja či jedla. Veď to obsluhu nič nestojí, iba pár minút naviac. Je to však účinný spôsob, ako hosťa presvedčiť, aby sa do zariadenia vracal“. Na našu otázku, kde sa uplatňujú absolventi spomínanej školy, František Kuráň hovorí: „ V ostatnom čase najmä v zahraničí. Mnohé slovenské hotely a reštaurácie ich, ale profesiu kuchára a čašníka vôbec, zatiaľ nedoceňujú natoľko, aby sa oplatilo pracovať „doma“. A to je veľká škoda. Myslím si však, že aj v tejto oblasti určite zanedlho nastane obrat, pretože aj v našom regióne a okolí musíme vsadiť na kvalitu poskytovaných služieb, a tie aj úmerne finančne ohodnotiť.“
Kým čašník Jaroslav Badár flambuje banány, s riaditeľom SOU Rudolfom Černotom i triednou profesorkou Katarínou Murínovou pri stole zaletíme do spomienok spred takmer štyridsiatich rokov, keď tu začínal, i do lavíc triedy, neraz plnej problémov, ktoré má mládež v pubertálnom veku, a najmä ich triedna s tou svojou „ťažkou“ triedou. Tie flambované banány a šampanské to však zas rýchlo spravia a celý náš stôl je už opäť myšlienkami na Cypre, kam len niekoľko dní po ústnej maturite obaja, maturujúci z thajskej kuchyne, za prácou odlietajú...
(lá)