ORAVA. Tridsaťročný Marek z Dolného Kubína je dlhodobo nezamestnaný napriek tomu, že každý deň chodí do práce. Pracuje na dohodu a na fuškách. Výplatu dostáva do ruky.
„Potrebujem peniaze, aby som uživil rodinu,“ hovorí. „Ale nemôžem sa oficiálne zamestnať, lebo mám asi šesť či sedem exekúcií. Jednu za nákup elektroniky, ďalšie za telefón, za dlh v zdravotnej poisťovni aj za jazdu načierno vlakom. Ostatné si už nepamätám. Keby som pracoval na normálnu zmluvu a dostával peniaze na účet, exekútori by mi všetko zobrali. Ale už mám toho dosť. Podal som žiadosť o osobný bankrot. Keď sa to podarí, zamestnám sa oficiálne, lebo všade pýtajú doklad o zárobku a zmluvu na dobu neurčitú a ja nič také nemám.“
Slávka z Trstenej má štyridsať rokov a doteraz, mimo materskej dovolenky, vystriedala viacero zamestnaní od administratívy, obchodu až po prácu vo fabrike.
Remeselníci vymierajú, na trhu práce chýbajú Čítajte Po zdravotných ťažkostiach musela z ostatnej práce odísť na vlastnú žiadosť. Trvalo jej štyri mesiace, kým našla novú. A to i napriek tomu, že pravidelne posielala životopisy a chodila na každý pohovor, na ktorý ju pozvali.
„Dnes je ťažký oriešok zamestnať sa,“ hovorí Slávka. „Na nástenke úradov práce aj na internete sú síce ponuky, ale väčšinou mimo nášho okresu. Keď som sa snažila nájsť niečo v okruhu 15 kilometrov od Tvrdošína, ponúk bolo veľmi málo.“
