ORAVA. Bezdomovci. Bežní ľudia sa im radšej vyhnú, aby nemuseli odmietať žiadosť o peniaze, neláka ich ani pohľad na špinavé oblečenie, zápach či alkoholické poznámky.
Sociálni pracovníci mestských úradov sa na ľudí bez domova snažia vplývať, ponúkajú im pomoc, ubytovanie, no väčšina ju v lete odmieta. S príchodom studených dní a hlavne nocí mnohí zmenia názor.
Kto hovorí pravdu?
„Nemám nič, len to, čo mám na sebe,“ hovorí muž, ktorý už niekoľko mesiacov prespáva v kríkoch priamo na Námestí slobody v Dolnom Kubíne. „Zobrali mi dve zimné bundy aj spacák. Dnes mám narodeniny, 47 rokov. Šéfko, nedal by si mi pár centov, naozaj len pár.“ Vyzeral na minimálne šesťdesiat rokov. Potom zobral do rúk plastovú fľašu s lacným vínom a napil sa.
undefined Čítajte Okolo neho stála partia kamarátov. Vyzerali zachovalejšie, čistejšie a menej unavene. Na rozdiel od oslávenca majú kde bývať. Nepracujú, žijú na sociálnych dávkach, peniaze občas dostanú od okoloidúcich. Na alkohol a rožok to stačí. Deň predtým mali pri sebe dve pollitrovky borovičky.
Ľudia sa na nich už niekoľkokrát sťažovali mestskej polícii. „Keď nerobia nič protizákonné, nemôžeme ich odtiaľ vyhnať,“ konštatuje Branislav Medvecký, zástupca náčelníka mestskej polície.
Na bankovku Hviezdoslava čaká v Kubíne množstvo ľudí, v meste stanujú Čítajte Bezdomovci sa takmer vždy vykreslia ako obete tohto systému, zlých ľudí. Je ťažké odlíšiť, kde končí pravda a začína lož.
„Toto je verejné priestranstvo, môžeme tu byť,“ hovorí Rasťo, jediný z päťčlennej partie, ktorý povedal svoje meno. „Nerobíme bordel, ale vyháňajú nás mestskí policajti, aby sme išli niekde ku Orave. Pritom pokojne sedíme. Bordel robia mladí ľudia. My po nich robíme poriadok, aby to nebolo na nás.“
Tvrdí, že na svojich kamarátov sa môže spoľahnúť. „Neobídem ich, vždy mi pomôžu. Neraz mi bezdomovec pomohol ako nikto iný.“ Ako tá pomoc vyzerala, už nešpecifikuje.
