VAVREČKA. Na vavrečskom letisku sa opäť stretli milovníci motorových rogál. Po Nitre a Plevníku sa tam konalo posledné kolo Slovenského pohára. Najlepší traja zo všetkých troch kôl budú pozvaní do reprezentácie motorových závesných rogál pre rok 2020. Organizátorom súťaže bol opäť Vavrečan Mikuláš Košťál.
„Súťažili sme v sobotu, chlapi však prileteli už v piatok,“ hovorí. „Súťaž mala dve časti – navigačnú a presnosť pristátia na čiare. Lietali sme od štartu vo Vavrečke okolo vysielača s návratom na štart. Dôležitý bol čas a presnosť pristátia na čiare.“ Keďže fúkal silný vietor, letci mali povolené pristávať so zapnutým motorom, ktorý mohli využívať pri turbulenciách.
Článok pokračuje pod video reklamou
Kam vyraziť Kam vyraziť na Orave, tipy na voľný čas Čítajte Na Orave sa stretlo 14 letcov zo Slovenska. Prihlásení boli aj Česi, tí však pre zlé počasie neprileteli. Organizácia obnáša podľa Mikuláša Košťála starosti a stres. Akciu sa však snažil urobiť na vyššej úrovni, preto na ňu pozval knieža Juraja Radziwilla Anoškina, ktorý prevzal záštitu nad súťažou. S lietaním má osobné skúsenosti.
„Som bezmotorový pilot, ale naposledy som lietal pred 30 rokmi,“ hovorí sympatický aristokrat. „Verím však, že sa k tomu raz vrátim.“ Na Oravu ho priviedla náhoda. Ako hovorí, priateľ priateľa pozval priateľa a ocitol sa vo Vavrečke. Náš región mu však nie je cudzí. Neraz bol na Babej hore a pozná aj ďalšie oravské krásy. Súťaž zhodnotil pozitívne napriek zlému počasiu. A vyskúšal si aj prelet motorovým rogalom, z ktorého bol unesený.
Prečítajte si tiež Takto spomínajú na zakladateľa dobrovoľných hasičských zborov Čítajte „Z lietania má človek vždy skvelý pocit, aj keď som si už po toľkých rokoch musel ozrejmiť, aké to je úžasné.“
Juraj Anoškin pochádza z dvoch vetiev – ruskej a poľsko-litovskej. Rodinné korene siahajú do 9. storočia. Na Slovensko sa dostali začiatkom minulého storočia. „Dedo bojoval pri Gurieve, kde porazil Čapajeva,“ rozpráva knieža. „Počas prestávok v boji chodievali do mesta, kde v kostole počul krásny ženský hlas. Medzitým však dostal maláriu a museli ho previezť do Egypta. Po štyroch rokoch sa dostal do Prahy. Stále si dopisoval so ženou s tým krásnym hlasom, mojou budúcou babičkou. Zobrali sa po desiatich rokoch písania listov. Mali odísť do Francúzska, poslali ich však na Slovensko. A tu sme dodnes.“
Prečítajte si tiež Oravčanka tvorí vlastnú ekologickú módu Čítajte Aristokratické povinnosti si Juraj plní vo voľnom čase a sú skôr morálne, keďže rodina žije v demokracii. „Snažíme sa pretláčať šľachetnosť a veľkorysosť a odpútať ľudí od materiálna,“ dodal.
