ORAVICE. Lykožrútová kalamita sa už zastaviť nedá. Lesníci a vlastníci hospodárskych lesov už len likvidujú spúšť, ktorú chrobák za sebou necháva. V Oraviciach ťažia ročne toľko, čo by mali vyťažiť za desať rokov.
„Nikomu z nás sa to nepáči, ale nemáme na výber,“ hovorí Ján Krušpán, vedúci Ochranného obvodu Štátnych lesov Tatranského národného parku.
Neochránili ani Bobrovec
Na boj so snehom minuli obce tisíce eur. Peniaze im štát stále nedal Čítajte Oravickí lesníci od roku 1990 odkôrňovali ročne zhruba 2000 kubíkov dreva. Zameriavali sa najmä na Zadný Bobrovec, kde sú záchyty a štôlne oravského skupinového vodovodu.
Cieľom bolo predísť náhlemu a komplexnému rozpadu lesov nad vodnými zdrojmi, čím by sa enormne znížila vsakovacia schopnosť a to by sa odrazilo na množstve pitnej vody v celom regióne.
„Prácne sme vyhľadávali chrobačiare, postupne ich spiľovali a odkôrňovali,“ hovorí Ján Krušpán. „Drevo sme nechávalo na mieste. Vznikla tam lokalita, ktorú začal vyhľadávať aj hlucháň a to bola pridaná hodnota celej našej snahy.“
Les sa zmladzoval sám, prirodzene, hlucháňovi to vyhovovalo, dostatočné bolo aj vsakovanie vody do prameňov. Po tridsiatich rokoch sa však všetko zmenilo. Zákonodarca zakázal akúkoľvek manipuláciu s drevom v piatom stupni ochrany, do ktorého spadajú okolité oblasti.
