Druhý zápas so Spišskou Novou Vsou Trstenčania takisto 2:0 vyhrali, ale súperi ich potrápili ešte viac. Silné domáce družstvo už nepustili “k slovu“ a dôslednou obranou kryli útočné smeče, čo všetci ocenili ako najsilnejšiu zbraň družstva ZŠ R. Dilonga. Tento duel piatkové súboje ukončil. Nasledovala prehliadka mesta, športových hál - tie mimochodom môžeme tomuto mestu len závidieť – a krásneho okolia, upravených školských pozemkov a absolvovanie svätej omše. Po večeri nasledoval večer plný hudby aj švédskych stolov, ktorými sa prezentovalo učňovské stredisko z Podolínca.
Celí ubolení z nedobrého spánku boli Oravci pevne rozhodnutí dostať sa do finále a putovný pohár si odviezť naspäť do Trstenej. No cesta k tomuto cieľu nebola vôbec ľahká. Chlapci z Kežmarku, nepochybujúc o svojom postupe do finále sa zastrájali, že pohár bude ich. Keď ich zástupcovia Trstenej videli hrať, začali dosť vážne uvažovať o 2. mieste. Ale nádej zomiera posledná. Najprv bolo treba zdolať minuloročných finálových súperov - Podolínec. Tí Trstenčanov prekvapivo nepotrápili, nuž sa mohli sústrediť na Kežmarok. Bol zápas ako hrom, na taký sa nezabúda. Chvíľu boli pánmi situácie hráči Kežmarku, potom Trstenčania. Zmobilizovali všetky sily a v oboch setoch súpera porazili. Stali sa víťazmi už druhý rok! Prebrať pohár za prvenstvo a k nemu pribaliť putovný pohár, to bola už len posledná kvapka radosti. Unavení, ale šťastní, že nesklamali tých, ktorí im verili, zamierili domov. O rok hrajú v Levoči. Poďakovanie patrí Milošovi Pallovi, ktorý vniesol hernú pohodu do nervóznych okamihov v zápasoch, i za jeho výkon; organizátorom turnaja za skvelý priebeh podujatia; hráčom za to, že podali super výkon; a nakoniec aj najskvelšiemu “koučovi“, ktorý zhora z neba pozoroval určite celý priebeh turnaja a nedovolil nikomu, aby sa zranil. A za to ešte raz úprimné: Pán Boh zaplať.