Maratón, kde sa miesi atmosféra mesta 19. storočia s morskými vlnami a dávkou trpkosti na začiatku celého výletu, taký bol pre mňa Edinburgh.
Rozhodnutie bežať v Edinburghu bol taký truc potom, čo ma tretíkrát za sebou nevybrali do Londýna. Prišlo mi to aj trošku príhodné kvôli vajataniu Londýna s brexitom. Škóti sa jasne vyslovili za zotrvanie.
Prečítajte si tiež: I napriek pokročilému veku neprestávajú Zuberčania udivovať Čítajte Cestovať s partiou sme sa rozhodli s medzipristátím v Eindhovene. Cenovo dostupnejšie letenky mi tak umožnili na pár hodín sa túlať aj v holandskom meste. To sme, samozrejme, netušili, čo nás čaká s ubytovaním. S príchodom o 23.00 h sme sa márne pokúšali dovolať a kontaktovať ubytovateľa. Boli sme nútení hľadať iné ubytovanie. Veľmi nám pomohla Škótka, ktorá nás nasmerovala na ubytovanie, ktoré bolo v blízkosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Sobota tradične patrila vyzdvihnutiu štartovacieho balíčka, no nazvať to balíčkom musím pozmeniť. Bežec dostane len obálku so štartovacím číslom a nič viac. Zatiaľ najchudobnejšie expo, ktoré som zažil. V tomto majú čo zlepšovať. Organizátori si dali načas aj s prípravou priestoru štartu, ktorý začali pripravovať až podvečer po 18.00 h. Mesto veľmi nežilo týmto podujatím a v jeden moment som mal obavu, či som skutočne na správnom mieste štartu. Overil som si to večer pri výkluse, len tak, pre istotu.
Prečítajte si tiež: Tvrdošín sa bavil behom Čítajte Nedeľný štart bol v typicky ostrovnom počasí. Silný dážď, vietor a slnko sa striedali ako pri hádke súrodencov. Skryť sa nebolo možné. Jediná budova, ktorá bola otvorená, poskytovala priestor asi pre 200 bežcov. Pohodlie pre bežcov spĺňalo minimálne štandardy. Dokonalá atmosféra minulého storočia, aj vďaka počasiu, typické Škótsko. Voda a energetické gély, ktoré zabezpečili organizátori, našťastie dopĺňali povzbudzujúce deti cukríkmi, a tie boli sakramentsky sladké. Až mi stiahlo ústa.
Zaujímavosťou bolo umiestnenie cieľa, ktorý sa nachádzal dobrých 10 km od centra. Organizátor sa s tým vysporiadal kyvadlovou dopravou, ktorá však bola vzdialená 25 minút chôdze od cieľa. To je po dobehnutí maratónu pomerne slušná vzdialenosť a svalom dalo zabrať aj hodinové sedenie v autobuse.
Bohatší o zážitok, silnejší o skúsenosť. S časom 3:08,38 h si doprajem letnú maratónsku prestávku a na jeseň sa vidíme v Bruseli.
Prečítajte si tiež: Prišli unavení, ale spokojní, na bicykloch obišli Tatry Čítajte
