Článok pokračuje pod video reklamou
Oravci, končiaci stredné odborné školy, najmä v takých odboroch ako je kuchár, čašník, obchodný pracovník, ekonóm, absolvent hotelovej akadémie, síce v týchto dňoch žijú akademickým týždňom a majú ešte pred praktickými a ústnymi maturitami, mnohí z nich však už majú vo vrecku letenku. V Námestove sme zastihli 32 študentov 4. ročníka SOU SZSD Slanická osada, ktorí sa lúčili so školou a mestom. Na našu otázku, kto z nich má v úmysle vycestovať za prácou do zahraničia, sa do vzduchu zdvihli školácky všetky ruky. Doposiaľ dvanásti už majú dohodnuté pracovné miesta, najmä na Cypre, v Taliansku, Nemecku a Rakúsku. Ich spolužiaci čašníci aj v Irsku... Ostatní spomínaní štvrtáci si prácu v zahraniční aktívne hľadajú. Ak sa aj na krátky čas zamestnajú na Orave, bude to vraj len dovtedy, kým si nenájdu výhodné uplatnenie v zahraničí.
„Ponúk je veľa. Prácu sprostredkúva čoraz viac agentúr. Kvalitnú oravskú pracovnú silu a schopnosti i šikovnosť Oravcov, ale Slovákov vôbec sa neboja agentúry ponúkať na Cypre, kvôli tomu tam lieta aj ďalšie lietadlo týždenne, ale aj do Talianska – aj tu dopravcovia zareagovali zvýšením pravidelných liniek až pod Neapol. Najviac mladých ľudí však odchádza do Anglicka. Je zaujímavé, že v súčasnosti sú letecké linky na tento smer lacnejšie ako preprava autobusom,“ povedala nám Janka Cabadová z cestovnej kancelárie CS TOUR-s v Tvrdošíne. Začína sa aj s predajom leteniek do Dublinu v Írsku, ale predovšetkým do jeho okrajových častí, vítajú naše čašníčky, chyžné, guvernantky, ale aj stavbárov alebo robotníkov v rybnom priemysle. Oravskí mäsiari sa výborne uplatnili v Nórsku, možno ešte ani oni sami nevedia, že Nóri zareagovali a vytvorili novú, veľmi lacnú linku priamo z Krakova. Pretože najmä poľskí mäsiari cestujú za prácou práve tam. Lepšie ich tam totiž finančne ohodnotili, než napr. Nemci či Holanďania, ktorí na zahraničných mäsiarov robia pravidelné „honby“.
Chlapi z východu sú tŕňom v oku predovšetkým domácim mäsiarom, ktorí pre nich strácajú prácu. Letecká preprava je najbezpečnejšou a relatívne lacnou dopravou,“ pokračuje Janka Cabadová. „Preto najmä mladí prichádzajú so žiadosťami o lacné letenky, a teší nás, že aj napriek tomu, že v týchto dňoch letecké spoločnosti zvýšili ceny o tzv. palivové príplatky, sú lety ešte stále výhodné. Letenka, vrátane spiatočnej, do Nórska stojí max. do 8 tisíc korún, Anglicko od 3 do 5 tisíc, podľa toho ako v predstihu sa zarezervuje. Ak majú mladí ľudia dohodnutý termín odletu, nemali by váhať a rezervovať si letenku už teraz, pretože predovšetkým prázdninové ceny už začínajú rásť. Nielen kuchári a čašníci z Oravy sa vzápätí po maturite chystajú do sveta. Aj absolventi Hotelovej akadémie z Dolného Kubína, schopní zastať si miesto na rôznych pozíciách v oblasti cestovného ruchu. Študentka spomínanej školy, ktorá v našej cestovnej kancelárii nedávno praxovala, hovorí: V ročníku je nás šesťdesiat, z toho, obrazne povedané 59 okamžite po maturite chce odísť von. Mnohí aj preto, aby si zarobili peniaze na ďalšie štúdiá na vysokej škole. Orava odlieta,“ konštatovala šéfka CS TOUR-s.
Zaujímalo nás, či sa tento fakt prejavil aj v počte žiadostí o vydanie cestovného pasu. Jedna z pracovníčok pasového oddelenia nám povedala: „Pravdaže, mnohí odchádzajú. Veď čo by tu mladí aj robili. Pomaly všetci odídu.“ Za apríl požiadalo o vydanie cestovného dokladu na Orave takmer 2 300 ľudí. Najviac, takmer tisíc z Dolnokubínskeho okresu, druhým na počet obyvateľov je okres Tvrdošín. Na polícii od ďalších pracovníkov sme k tejto informácii dostali aj takýto komentár. „Občania žiadajú o vydanie nových cestovných pasov z obavy, že pôvodné „staré“ stratia platnosť, alebo preto, že chcú mať europas. Nezanedbateľným dôvodom takmer dvojnásobného počtu žiadostí o vydanie pasu oproti predošlým mesiacom je to, že práca v zahraničí je podstatne lepšie platená ako u nás, kde jej vlastne niet, a tak ľudia za ňou cestujú vonku. Takže sme sa, žiaľ, vrátili do začiatku minulého storočia a všetko, čo má zdravé ruky a nohy, a k tomu dostatok energie, odchádza. Ako v tej básni Turčín Poničan: a čo mladé, zutekalo, a čo staré, nevládalo...“
A tak smutne konštatujeme: Načo školíme toľkých čašníkov, kuchárov, pracovníkov v cestovnom ruchu, zdravotné sestry? Zatiaľ jednoznačne pre cudzinu... Ale žiť treba a zatiaľ to, zdá sa, okrem rodičov maturantov nikoho na Slovensku nebolí...
(lá)
